Daňové a odvodové opatrenia budú musieť zrejme ekonomickí ministri prekopať. Koaliční partneri žiadajú zmeny.
Koľko chcú cez opatrenia získať
Ministri práce a financií sa rozhodli reformovať daňový a odvodový systém.
Chcú z toho získať 440 miliónov eur, čo má prispieť k obnove rozbitého verejného rozpočtu.
Najviac dá rozpočtu zarobiť ministerstvo práce návrhmi vyberať sociálne odvody zo zárobkov, z ktorých sa doteraz neplatili. Má sa z toho získať vyše 200 miliónov eur.
Medzi najvýraznejšie zmeny v odvodoch patrí: zvýšenie stropu na sociálne a zdravotné odvody na 5-násobok priemerného platu, platenie odvodov z pracovných dohôd. Takisto zvýšenie odvodového zaťaženia cez vyššie vymeriavacie základy.
V daniach chce ministerstvo financií zrušiť úľavu na sporenie v treťom pilieri, ale aj oslobodenie od daní v prípade prenájmu a predaja nehnuteľností. Navrhuje aj zjednotenie paušálnych výdavkov (60, 40 a 25 percent) na 30 percent.
BRATISLAVA. Návrhy reformných zákonov od ministrov financií a práce poriadne zamiešali karty v koalícii. Už to nie je len o kritike medzi koaličnými stranami. Rozpory sú aj vnútri strán. Tie najviditeľnejšie má parlamentný nováčik, strana Sloboda a solidarita (SaS). Ministra práce a podpredsedu SaS Jozefa Mihála (SaS) za tých pár dní, odkedy zverejnil zmeny, stihol kritikou počastovať jeho stranícky šéf a predseda parlamentu Richard Sulík, ale aj minister hospodárstva Juraj Miškov.
Sulíkovi sa nepáči, že Mihál navrhol zvýšiť stropy na odvody, čo postihne najmä ľudí s vysokými zárobkami približne nad 2978 eur. No dotkne sa to už ľudí s príjmom nad 1100 eur. „Som jednoznačne proti,“ citovali šéfa parlamentu Hospodárske noviny. Miškov zasa Mihála v pripomienkovom konaní dokonca obvinil, že niektorými svojimi návrhmi porušuje vládny program. „Návrh zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády,“ odkázal kolegovi.
Nepáči sa mu najmä to, že reforma odvodov, ktorú Mihál plánoval svojimi návrhmi naštartovať, opomenula znížiť odvodové sadzby tak, aby zmeny zasiahli podnikateľov, zamestnancov dohodárov a ostatné dotknuté skupiny ľudí miernejšie. „V systéme sociálneho poistenia bude reforma odvodového systému spojená s revíziou nastavenia sadzieb poistného,“ uviedol v pripomienkach Miškov.
V pripomienkovom konaní sa Mihál ešte snažil svojmu kolegovi argumentovať, že vládny program neporušil. Včera však už na kritiku reagoval opatrnejšie. „Na najbližšej koaličnej rade, ktorá bude v utorok večer, sa bude rokovať o viacerých veciach a medzi inými aj o tomto,“ povedal Mihál.
Odvodovodaňová nádielka
Minister Mihál okrem iného navrhol, aby ľudia, ktorí pracujú na pracovné dohody, platili z nich aj odvody, čo dnes nemusia. Mohlo by to negatívne postihnúť aj mnohých študentov či učiteľov. K 30. júnu 2010 bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne asi 560tisíc pracovných dohôd.
Živnostníkom Mihál naordinoval vyššie vymeriavacie základy a z podnikateľských výdavkov chce vyhodiť odvody. Minister financií Ivan Mikloš k tomu ešte pripojil návrh znížiť paušálne výdavky zo 60 a 40 len na 30 percent. Tieto opatrenia podnikateľom výrazne zvýšia náklady na odvody a dane: viac ako 1,5-násobne. V niektorých prípadoch podľa našich prepočtov stúpnu ročné daňové výdavky dokonca až o vyše 1500 eur. Odvody sa zvýšia aj niektorým živnostníkom, ktorí si dnes platia minimálne povinné odvody.
Do balíka na záchranu rozvráteného rozpočtu Mikloš k Mihálovým opatreniam ešte pridal návrhy zrušiť daňové úľavy v treťom pilieri či zrušiť oslobodenie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. Zmeny majú priniesť do rozpočtu 440 miliónov a prispieť k zníženiu vysokého rozpočtového deficitu. Tento rok sa diera v rozpočte blíži k 8 percentám HDP, čo je vyše päť miliárd eur.
Koaličná opozícia
Kritika balíka prichádza aj od KDH a Mosta-Híd. „Som z toho mierne rozčarovaný. Nie je preto správne, aby sa záchrana rozpočtu položila najmä na plecia živnostníkov a obyčajných ľudí, ktorí majú príjmy z dohôd,“ povedal poslanec KDH Július Brocka. Podľa neho je lepším a spravodlivejším opatrením zvýšenie DPH z 19 na 21 percent, čo by dokonca prinieslo rozpočtu viac peňazí. Asi okolo 500 miliónov eur. „Takéto opatrenie by malo aj sociálny aspekt, pretože by viac postihlo bohatších, keďže ich spotreba je vyššia,“ povedal Brocka.
Podpredseda Mosta-Híd pre ekonomiku Ivan Švejna povedal, že „ešte sa nevyčerpali všetky možnosti na výdavkovej strane a hneď chceme ísť na peňaženky občanov“.
Mihál s Miklošom však už stihli schytať kritiku aj od premiérky Ivety Radičovej. Mihál za to, že chcel rušiť príplatok pri narodení prvého až tretieho dieťaťa a zjednotiť rodičovský príspevok na 180 až 190 eur. Mikloš vtedy, keď chcel dať do vládneho programu zjednotenie DPH, čo mu Radičová zarazila.
Najnovšie zmeny oboch ministrov Radičovej už tak neprekážali a na tlačovke po rokovaní vlády ich podržala. „Chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že návrhy predložené na diskusiu znamenajú, že nebudú zaťažovať bežných občanov,“ bránila po rokovaní vlády ministrov premiérka Radičová.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
