Koaličná rada dnes zodpovie otázku, či napríklad 180 miliónov eur, ktoré by podľa balíčka opatrení malo priniesť platenie odvodov z dohôd a zvýšenie odvodových stropov, nebude vláda hľadať inde. Napríklad cez vyššie nepriame dane.
BRATISLAVA. Daňovo-odvodový balík tak, ako ho predložili ministri Ivan Mikloš a Jozef Mihál, by mal v budúcom roku priniesť do štátnej kasy 440 miliónov eur. Vyzerá to tak, že sa v ňom bude poriadne škrtať.
Z naplánovanej sumy je otáznych minimálne 100 miliónov eur. Malo by ju priniesť zvýšenie stropov pre zdravotné a sociálne odvody na päťnásobok priemernej mzdy, no s tým, že sa ponechajú súčasné stropy na výpočet dávok. Z doterajších vyjadrení niektorých koaličných partnerov sa dá vyčítať, že to neprejde.
Otázne stropy a dohody
O čom sa dnes bude diskutovať
Rušenie odvodových výnimiek z príjmov vrátane platenia odvodov z pracovných dohôd.
Zvýšenie odvodových stropov na 5-násobok priemernej mzdy.
Zrušenie daňového zvýhodnenia v treťom pilieri.
Zjednotenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 30 percent.
Predaj nehnuteľností už nemá byť oslobodený od dane.
Platenie odvodov z dividend.
Jednoznačne proti návrhu je predseda parlamentu a šéf SaS Richard Sulík. Tvrdí, že je to jasne v rozpore s tým, čo hovorili pred voľbami. „Som zásadne proti,“ povedal. Podľa Sulíka by mali zostať buď terajšie maximálne vymeriavacie základy, alebo by sa mali zjednotiť na trojnásobok priemernej mzdy, teda na úrovni, z ktorej sa dnes platia najvyššie zdravotné odvody. To znamená, že by sa znížil strop na dôchodkové odvody a zdvojnásobil strop na nemocenské poistenie.
Zvýšenie odvodových stropov však nenachádza podporu ani u ďalšieho koaličného partnera – Mosta-Híd. „Postihne to vysoko kvalifikovanú pracovnú silu,“ povedal ekonomický expert strany Ivan Švejna.
Ďalších zhruba 80 miliónov eur by malo priniesť opatrenie, podľa ktorého sa majú platiť odvody z dohôd o pracovnej či brigádnickej činnosti.
Premiérka Iveta Radičová zaradila platenie odvodov z pracovných dohôd medzi tie okruhy, o ktorých chce na koaličnej rade ešte diskutovať. Podľa nej by sa mohla stanoviť hranica napríklad 166 eur, po ktorú by sa z pracovných dohôd neplatili odvody. Do tejto výšky sa dnes uplatňuje 19percentná zrážková daň, čím je daňová povinnosť vyrovnaná. Za stanovenie hranice, po ktorú by sa z dohôd neplatili odvody, je aj šéf finančného parlamentného výboru z SaS Jozef Kollár.
„Principiálne som za to, aby sa platili odvody z akéhokoľvek príjmu, a to by sa malo presadiť do nižších odvodov. To neznamená, že to tak cez dnešnú koaličnú radu prejde,“ povedal Sulík. Ivan Švejna z MostaHíd tvrdí, že ak sa budú „zodvodňovať“ napríklad brigádnicke dohody, bude to viesť k čiernej práci.
Otázne je aj to, či cez koaličnú radu prejdú všetky zmeny, ktoré ekonomickí ministri nachystali pre živnostníkov. Napríklad zjednotenie paušálnych výdavkov na 30 percent, ktoré by malo v ďalšom roku priniesť štátu niečo cez desať miliónov eur. Dnes si môžu remeselníci uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent a väčšina ďalších živnostníkov 40 percent. Premiérka chce o ich výške ešte diskutovať. Podľa balíčka opatrení by sa živnostníkom mal výrazne zvýšiť aj vymeriavací základ pre sociálne a zdravotné odvody. A do tretice, odvody už nemajú znižovať daňový základ.
Radičová chce s koaličnými partnermi hovoriť aj o „zodvodnení“ podielov na zisku. Šéf SaS Sulík sa už vyjadril, že kým poistný systém nebude zásluhový, platenie odvodov z dividend nie je možné. Nesúhlasí ani s ich zdaňovaním. Výhrady má aj Most-Híd.
Dvihnú nepriame dane?
Vláda chce v budúcom roku získať vyše 1,7 miliardy eur, vďaka ktorým by sa mal deficit verejných financií znížiť približne o 2,5 percenta HDP. Dve tretiny z tejto sumy, teda zhruba 1,1 miliardy eur, sa má ušetriť cez škrty na výdavkovej strane.
Dnes je známe len to, že zhruba pol miliardy eur z tejto sumy majú tvoriť škrty mzdových a bežných výdavkov jednotlivých kapitol.
Viac ako 600 miliónov eur sa má získať na príjmovej stránke. Ak by aj prešiel celý balík opatrení za 440 miliónov eur, čo sa pravdepodobne nestane, rezort financií bude musieť hľadať ešte desiatky miliónov eur. Minister Mikloš nikdy nevylúčil zvýšenie DPH a ani spotrebných daní. Ak by sa DPH zvýšila napríklad na 20 percent, štát by tým získal zhruba 300 miliónov eur.
Podporu vo zvyšovaní nepriamych daní by mal aj u zamestnávateľov. Tí včera vláde odporučili, aby verejné financie konsolidovala najmä cez úsporné opatrenia, a nie zvyšovaním odvodov.
„Na strane príjmov zamestnávatelia podporujú opatrenia zamerané na zdanenie spotreby, teda úpravu nepriamych daní,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podobný názor vyjadrila aj Podnikateľská aliancia Slovenska.
Balíčky už nebudú oznamovať bez dohody
Oznámenie nepopulárnych opatrení ako v prípade posledného balíčka by sa už nemalo opakovať. Súhlasí s tým aj premiérka Radičová.
BRATISLAVA. Koaličný problém, ktorý spôsobila tlačová konferencia ministrov financií a práce Ivana Mikloša (SDKÚ) a Jozefa Mihála (SaS), by sa už nemal opakovať.
Na ministrov sa po tom, ako minulý týždeň predstavili úsporný balíček v oblasti daní a sociálneho poistenia, sťažoval najmä predseda Mosta–Híd Béla Bugár. Tvrdil, že takéto závažné riešenie predstavili bez toho, že by s ním súhlasila koaličná rada. Mihála kritizoval dokonca aj jeho stranícky šéf Richard Sulík a minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS), keďže mali pocit, že balíček nebol dostatočne prerokovaný ani v SaS.
Pôsobí rozčuľujúco, keď sa ministri a predsedovia strán dozvedia o zásadných zmenách v daniach a odvodoch z médií. Píše Ivan Štulajter.
Po expertoch predsedovia
„Budem navrhovať, aby všetky veci, ktoré sa týkajú reštriktívnych opatrení, najprv prerokovala takzvaná odborná koaličná rada,“ povedal Bugár. Odborná koaličná rada je zložená z odborníkov strán na rôzne témy. Ak sa nedohodnú odborní nominanti, problém by sa podľa neho mal posunúť na koaličnú radu, kde sedia predsedovia strán. „O opatreniach týkajúcich sa konsolidácie verejných financií by mala najskôr rokovať koaličná rada,“ odkázala po hovorcovi Radovi Baťovi premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
„Považujem za veľmi dôležité, aby odbornej diskusii predchádzala politická dohoda koaličných partnerov,“ odpovedal šéf SaS Richard Sulík.
Postoj predsedu KDH Jána Figeľa sa nám do uzávierky nepodarilo získať.
Mihál: Bola to povinnosť
Sám Mihál hovorí, že prípravu balíčka koordinoval Mikloš. Tlačovú konferenciu nechcel viac bližšie komentovať. „Balík týchto troch zákonov šiel v minulom týždni do pripomienkového konania a bolo našou psou povinnosťou urobiť k tomu tlačovú konferenciu.“ Nesúhlasí s tým, že sa opatrenia dotknú veľkého počtu ľudí.
Princíp, podľa ktorého sa body, na ktorých nie je zhoda koalície, nesmú „púšťať“ do médií, sa snažila udržať aj bývalá vládna koalícia. Dala si ho dokonca do koaličnej zmluvy. Počas štyroch rokov ho však porušili všetky tri strany – HZDS, SNS i Smer. V druhej polovici Ficovej vlády boli navyše koaličné rady veľmi sporadické.
Miroslav Kern
