Analytici vláde: Radšej zvýšte DPH

Nepáči sa im, že reformou odvodov len zakrýva to, že jej ide najmä o plátanie rozpočtovej diery.

BRATISLAVA. Nie sú to len koaliční partneri, ktorí kritizujú ministrov práce a financií Jozefa Mihála a Ivana Mikloša za niektoré opatrenia z ekonomického balíčka na záchranu verejných financií. Ku kritike sa pridávajú aj viacerí ekonomickí analytici, ktorých predošlý premiér Robert Fico (Smer) označoval za spriaznených vtedajšej opozícií, najmä SDKÚ.

Ekonómom sa nepáči, že vláda chce rázne zvýšiť odvody podnikateľov, ľudí pracujúcich na dohody a zamestnancov s vysokými platmi. No málo hovorí, ako chce šetriť v štátnej správe. Súčasná vláda ešte v opozícii často kritizovala Fica, že v rozpočte nešetrí.

Proti konkurencii

„Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia predraží pracovnú silu, ktorá už v súčasnosti nestíha konkurovať zahraničiu,“ povedal analytik Saxo Bank Karol Piovarcsy, ktorý si iba ťažko dokáže predstaviť, že by tieto opatrenia prilákali zahraničných investorov.

„Predvolebné sľuby o znížení odvodov, výdavkov alebo byrokracie zostávajú nenaplnené. Zdá sa nám, že sa uberajú opačným smerom,“ kritizuje Piovarcsy.

Zrušením rôznych daňových a odvodových výnimiek chce vláda budúci rok získať 440 miliónov eur. Celkovo chce deficit verejných financií znížiť o 1,7 miliardy z tohtoročných takmer 8 percent HDP (vyše päť miliárd eur).

Vo výdavkoch Mikloš zatiaľ navrhol zníženie sumy na platy v štátnej správe o desať percent a rovnako chce krátiť aj bežné výdavky štátneho aparátu. To má ušetriť 400 miliónov.

„Rýchle a razantné kroky vo verejných financiách sú nevyhnutné, ale mali by byť zamerané na úspory vo výdavkoch a nie na získanie príjmov vyššími daňami a odvodmi,“ pridáva sa ku kritike rozpočtového balíčka ekonóm Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda.

Podobný názor má aj riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš, ktorý varuje, že zvyšovaním priamych daní a odvodov sa „brzdí ekonomický rast“. Upozorňuje, že daňovo-odvodový balíček nie je len o rušení výnimiek, ako to prezentujú ministri.

V rozpore s tým je napríklad návrh zvýšiť stropy na platenie odvodov, čo znamená „zvýšenie zdanenia lepšie zarábajúcich ľudí a ich zamestnávateľov“. Podľa Goliaša to zhoršuje podnikateľské prostredie a motivuje ľudí „vyhýbať sa plateniu odvodov“.

Ekonómovi Slovenskej sporiteľne Jurajovi Bartovi, ktorý tvrdí, že balík „ide v princípe správnym smerom“, sa nepozdáva prudké zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov.

„Nie je to šťastné, navrhoval by som ponechať paušálne výdavky, ako sú, a zaviesť k nim maximálne horné hranice v eurách,“ povedal Barta.

Na nepriame dane

Pozornosť by sa mala presunúť na DPH, odporúča ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Treba najprv zjednotiť sadzby dane a potom zvýšiť 19-percentnú sadzbu o jeden či dva body.

„Pri slabej spotrebe a rizikách ekonomického rastu je možné, že časť rastu sadzieb by vstrebali marže obchodníkov a časť by išla do rastu cien,“ myslí si Gábriš. Zvýšenie DPH odporúčajú či pripúšťajú ako náhradu za zvyšovanie odvodov všetci ekonómovia, ktorých sme oslovili.

„Bolo by to najmenej bolestivé z pohľadu zamestnancov a išlo by o administratívne najjednoduchšiu operáciu,“ povedal Piovarcsy s tým, že „by si to vyžiadalo kompenzáciu sociálne zraniteľných skupín“.

Vládu k zvyšovaniu nepriamych daní, teda DPH a spotrebných daní, vyzývajú aj zamestnávatelia, ktorí ostro kritizujú časť rozpočtového balíčka. Tieto dane sú spoľahlivejší a stabilnejší zdroj. Naznačuje to aj vývoj rozpočtu. Z DPH a spotrebných daní sa doteraz vybralo takmer 60 percent celoročného plánu, čo je viac ako pri dani z príjmov či odvodoch.

Zvýšenie DPH na 21 percent by podľa Bartu zvýšilo infláciu asi o jeden percentuálny bod. Celkový dosah na ceny by bol nižší, pretože proti inflácii bude tlačiť znižovanie rozpočtových výdavkov.