Vláda už nehovorí len o zvýšení príjmov rozpočtu cez rušenie daňových a odvodových výnimiek. V posledných dňoch sa skloňuje aj daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.
BRATISLAVA. Ak nechceme dopadnúť ako Gréci či Maďari, musíme zmenšovať dieru v štátnom rozpočte. Budúci rok by mal deficit verejných financií preto klesnúť o 1,7 miliardy eur z 5,2 miliardy eur v tomto roku. To je však jediná vec, na ktorej sa vládna koalícia zhoduje. Ako na to, však stále nie je jasné.
Situáciu zneprehľadňuje aj to, že premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) svoje vyjadrenia koriguje. Tak to je aj v prípade DPH. Najprv úplne vylúčila zjednotenie dane, dnes už nepriamo pripúšťa aj jej zvýšenie: „Spotreba je rozhodnutie každého z vás, zdaňovať prácu je nespravodlivejšie“. Spotreba sa pritom zdaňuje najmä cez DPH. Jej zvýšenie z 19 na 21 percent by prinieslo vyše pol miliardy eur a nebolo by také bolestivé ako odstraňovanie výnimiek v daniach a odvodoch, ktorým by vláda mohla získať 440 miliónov eur.
Zvýšenie DPH by neprekážalo ministrovi financií Ivanovi Miklošovi ani KDH. Naráža však na predvolebné sľuby SaS. „Zvýšenie DPH je problematické. Voličom sme sľúbili, že ju nezvýšime,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Zvýšenie odvodových stropov je neisté
Mikloš pripustil, že záchrana rozpočtu zabolí viacerých: „Niektorí si mysleli, že za Ficovo šafárenie sa bude dať zaplatiť bezbolestne. Nebude sa dať.
Vláda chce znížiť deficit verejných financií o 1,7 miliardy eur. „Platí, že celkový nárast príjmov by mal byť menší ako celková úspora výdavkov,“ povedal včera minister financií Ivan Mikloš. To znamená, že vláda chce zvýšením príjmov získať do rozpočtu najviac 800 miliónov eur. Balíček daňo vých a odvodových opatrení by mal priniesť 440 miliónov eur. Dá sa predpokladať, že všetky opatrenia cez koalíciu neprejdú.
Nie je napríklad isté, či ministrovi práce Jozefovi Mihálovi prejde zvyšovanie odvodových stropov pre lepšie zarábajúcich a odvodov pre podnikateľov. A tak môže prísť na rad napríklad zjednotenie a zvýšenie DPH.
„Diskutovali sme o tom, či radšej prijať menšie zásahy hneď, alebo radšej systémové zmeny v odvodoch neskôr. Ja sa skôr prikláňam k tomu druhému. Ale aj o tomto boli dnes diskusie. Od toho bude potom závisieť, čo sa v novelách ponechá, čo nie,“ hovorí premiérka.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Zvýši sa DPH?
Zvýšenie DPH či spotrebných daní odporúčajú vláde aj zamestnávatelia. Po utorňajšej koaličnej rade to už nevylučuje ani premiérka. „Spotreba je rozhodnutie každého z vás, zdaňovať prácu je nespravodlivejšie,“ povedala. Nič však ešte nie je isté. „Nediskutujeme zatiaľ o žiadnych percentách ani o tejto alternatíve ako jedinej možnej. Isté rozhodnutie urobiť musíme,“ povedala.
Minister Mikloš tvrdí, že základný scenár opatrení je pripravený bez zvýšenia DPH. So zvýšením sadzby tejto dane by však problém nemal. Rovnako ani kresťanskí demokrati. „Hovorili sme o tom už pred voľbami,“ povedal poslanec KDH Anton Marcinčin, ktorému sa nepáči, že práca je cez dane a odvody u nás zaťažená až 43 percentami, kým napríklad kapitál a spotreba iba 19 percentami.
Ani toto opatrenie však nemá podporu všetkých koaličných partnerov. „Zvýšenie DPH je problematické. Voličom sme sľúbili, že ju nezvýšime,“ povedal včera predseda parlamentu a šéf SaS Richard Sulík.
Vyššia DPH sa nepozdáva ani Mostu-Híd. „Prvoradé je skresať výdavky, naštartovať ekonomiku a zvýšiť zamestnanosť. Keď bude vyšší ekonomický rast, deficit sa bude rýchlejšie znižovať,“ povedal ekonomický expert strany Ivan Švejna.
Minister financií počíta aj so zvýšením spotrebných daní z alkoholu a cigariet. „Sme pripravení o spotrebných daniach diskutovať,“ reagoval Sulík.
Ak koalícia Miklošov ozdravný balíček rozstrieľa, bude prakticky isté zvyšovanie spotrebných daní a DPH. Píše Ivan Štulajter.
Ako by stúpli ceny
Ak by sa DPH zvýšila z 19 na 20 percent, štát by získal asi 320 miliónov eur. Pri zvýšení DPH na 21 percent by vybral viac zhruba o pol miliardy eur. Takéto rozhodnutie by však zanechalo isté stopy v cenách.
Zvýšenie DPH na 21 percent by podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu zvýšilo infláciu zhruba o jeden percentuálny bod. Ceny však napokon stúpnu o menej. Protiinflačne bude totiž pôsobiť to, že mnohým ľuďom klesnú čisté príjmy a budú kupovať menej. „Nepredpokladám, že vyššia DPH by výraznejšie zasiahla do cien potravín. Je tu silná konkurencia,“ povedal šéf Zväzu obchodu Pavol Konštiak.
Výraznejšieho zvýšenia cien po raste DPH sa neobáva ani analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský. „Zdvihnúť DPH o jedno alebo o dve percentá znamená príliš malé zvýšenie cien,“ povedal Drahovský.
Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory upozorňuje, že zvýšenie DPH na potraviny podporí cezhraničnú nákupnú turistiku. V Poľsku je sadzba DPH na vybrané potraviny tri a sedem percent, v Rakúsku a Česku je na všetky potraviny 10 percent. V Maďarsku je 18percentná DPH na mlieko a mliečne výrobky, ako aj na výrobky z obilia a múky.
Vyššia DPH by zasiahla aj ceny energií. „Ak by sa DPH zvýšila na 21 percent, ceny energií by stúpli o menej ako dve percentá,“ povedal Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
Vláda plánuje škrty za 900 miliónov eur
Diéta v štátnej správe na zníženie deficitu nestačí. Ekonómovia radia škrtať prídavky na deti či dotácie na byty.
BRATISLAVA. Škrty v rozpočte zrejme nezabolia iba štátnych úradníkov. Desaťpercentné zníženie balíka peňazí na platy a administratívne náklady v štátnej správe nestačí. Prinesie iba 400 miliónov eur. No ak chce vláda splniť cieľ znížiť na budúci rok deficit o 2,5 percenta HDP, musí výdavky skresať o ďalších 500 miliónov eur.
Mikloš pre tv.sme.sk povedal, že nedá dotáciu na rekonštrukciu Národného futbalového štadióna, čo je 27 miliónov eur, zníži výdavky na správu Sociálnej poisťovne či štátneho dlhu. To je stále málo. „Viac vám nepoviem,“ povedal s tým, že o tom ešte debatuje koalícia.
„Znižovanie nákladov v štátnej správe na potrebnú konsolidáciu rozpočtu nestačí,“ povedal ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo. Možností, ako šetriť, je viac. „Treba si uvedomiť, že v rozpočte nie sú tri zázračné položky, ktoré sa škrtnú a ušetria sa miliardy eur. Bude to dlhý zoznam,“ hovorí ekonóm inštitútu Iness Radovan Ďurana. Odporúča zrušiť sociálne dávky ľuďom, ktorí zarábajú nadštandardne. „Ľudia by mali absolvovať príjmové a majetkové testy a tí, ktorí sú dostatočne zabezpečení, by nemali mať napríklad nárok na rodinné prídavky, daňový bonus na deti či rodičovský príspevok.“
Podľa rezortu práce poberajú rodičia prídavky asi na 1,2 milióna detí. Spolu by na ne malo ísť ročne zhruba 320 miliónov eur. Na daňový bonus pre dieťa ide asi 200 miliónov eur. Ak by štát prestal vyplácať prídavky a bonus 20 percentám najbohatších rodičov, mohol by ušetriť asi 100 miliónov eur.
Peniaze sa dajú získať aj znížením štátnej prémie na stavebné sporenie či dotácie pre Štátny fond rozvoja bývania. Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu vraví, že vláda by mala spomaliť valorizáciu penzií, zrušiť vianočný príspevok a zaviesť platby v zdravotníctve, ktoré nesúvisia so zdravotníckymi výkonmi, ako sú strava, preprava alebo ubytovanie.
Keďže stále nie sme na tom tak zle ako Gréci či Maďari, je podľa Ďuranu „možné škrtať tak, že sa zmeny nedotknú sociálne ohrozených vrstiev“.
Ľuboš Jančík
