Otáznik visí nad Maďarskom, kde trhy čakajú na rozpočtové reformy a rokovania s menovým fondom.
BRATISLAVA. Prípadné zvýšenie dane z pridanej hodnoty od budúceho roka u nás z 19 na 20 či 21 percent nákupnú turistiku nerozprúdi. Obchodníci by tak nemali prísť o zisky na úkor svojich konkurentov v zahraničí a štát by mal väčšinu peňazí z možného zvýšenia dane do štátneho rozpočtu.
Scenár z minulého roka, keď sa prudko oslabili meny okolitých štátov v reakcii na krízu a mnohí ľudia zo Slovenska chodili nakupovať tam, by sa budúci rok nemal zopakovať. Myslia si to ekonómovia. Nákupnej turistiky sa neobávajú ani obchodníci.
Výnimočný vlaňajšok
„Nákupná turistika súvisela skôr s prudkým oslabením okolitých mien voči euru. Nepredpokladám, že by možné zvýšenie DPH o jeden či dva percentuálne body mohlo vyvolávať vážny problém s nákupnou turistikou,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko.
Poľský zlotý sa od vypuknutia krízy na jeseň v roku 2008 až do začiatku minulého roka znehodnotil o vyše 50 percent. Desiatky percent stratila aj česká koruna a maďarský forint. Dnes je situácia iná. Koruna so zlotým už niekoľko mesiacov rastú. A prípadné riziko už hrozí len od maďarského forintu, no ani to nie je také veľké ako vlani.
Forint sa pre problémy maďarskej ekonomiky oslabil od marca asi o desať percent. Neochota súčasnej maďarskej vlády seriózne šetriť v rozpočte mu bráni, aby nasledoval českú či poľskú menu.
Podľa podnikateľa Jozefa z Komárna sa u našich južných susedov dnes oplatia nakupovať najmä pracie prášky, žiarivky a vína. Napríklad šesťkilový ariel stál nedávno v Komárome okolo 11 eur, kým v susednom slovenskom Komárne to bolo o päť eur viac. „Inak je asi 80 percent cien približne podobných ako u nás,“ hovorí.
Či sa forint bude naďalej oslabovať a zvýhodňovať tak nákupy našincov v Maďarsku, je veľmi otázne. V súčasnosti môžeme za jedno euro dostať približne 285 forintov.
„Ak sa maďarská vláda dohodne na ďalšej tranži úveru s MMF, forint by sa mal posilniť k úrovni 270 forintov za euro, pri nedohode očakávam prepad na 290 forintov,“ povedal devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský.
Napriek tejto neistote analytička Poštovej banky Eva Sadovská tvrdí, že „výkyvy mien nášho regiónu badať aj v súčasnosti, ale také húfne nakupovanie v zahraničí ako vlani neočakávam“.
V neprospech nákupnej turistiky hovorí aj to, že kým u nás vláda len zvažuje zvýšenie DPH, Maďari ešte vlani zvýšili hlavnú sadzbu tejto nepriamej dane na potraviny z 20 na 25 percent. DPH stúpla aj v Česku, Poliaci sa na to chystajú.
Vplyv DPH na cezhraničnú turistiku nepripúšťajú ani obchodníci a možné zvýšenie DPH sa chystajú „rozpustiť“ v ziskoch.
„Ak by to boli jeden či dva percentuálne body, vplyv na ceny by v obchodných reťazcoch bol nulový alebo minimálny,“ povedal generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš. Podľa neho zvýšenie cien utlmí ostrá konkurencia, ktorá „je u nás jednou z najsilnejších v Európe“.
Energie aj autá
Napriek postoju reťazcov analytici odhadujú, že nárast DPH by infláciu zvýšil asi o jeden percentuálny bod. Zmena DPH by napríklad zvýšila ceny energií.
Podľa hovorcu SPP Ondreja Šebestu by pre dvojpercentný nárast DPH zdražel plyn pre koncových zákazníkov asi o 1,7 percenta. Mierne by zdraželi aj autá. „Potenciálnu zmenu DPH by sme zohľadnili v cenách našich vozidiel o alikvotnú časť,“ povedala hovorkyňa Škoda auto Slovensko Lucia Busquet.
O zvýšení DPH ministerstvo financií uvažuje ako o jednej z možností, ktorými chce budúci rok znížiť obrovský deficit verejných financií o 1,7 miliardy eur. V záchrannom balíku sa napríklad nachádza aj návrh zvýšiť spotrebné dane na alkohol a cigarety či odvody a dane živnostníkom a postihnúť odvodmi chce ministerstvo práce aj príjmy z pracovných dohôd.
