Hoci rastieme najrýchlejšie v únii, ľudia ekonomické oživenie zatiaľ nepociťujú. Nezamestnanosť je vysoká, ľudia aj firmy v obave z budúcnosti míňajú menej.
BRATISLAVA. Do ekonomiky prichádza oživenie. Je však stále krehké a ľudia ho zatiaľ vo svojich peňaženkách príliš necítia. Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o päť percent, čo je najviac v Európskej únii. Rast ťahajú najmä zvyšujúce sa zásoby firiem a vysoký dopyt zahraničia po našej produkcii. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Nezamestnanosť, hoci klesá, je stále vysoká. Ľudia v obave pred stratou zamestnania či preto, že pre krízu prišli o prácu, míňajú menej ako vlani. Kým nezačne rásť spotreba domácností, ktorá u nás tvorí takmer 60 percent hrubého domáceho produktu, o prekonaní krízy a trvalejšom oživení sa hovoriť nedá. V druhom štvrťroku ľudia medziročne minuli na nákupy o percento menej ako pred rokom. Menej nakupujú aj firmy. Investičné výdavky znížili oproti vlaňajšku o dve percentá.
Firmy začínajú naberať
Napriek opatrnej spotrebe signály oživenia pribúdajú. Nevidieť ich len vo vysokom raste ekonomiky, ale aj v miernom poklese nezamestnanosti. Hoci je stále výrazne vyššia ako vlani, pokles medzi prvým a druhým štvrťrokom z 15,1 na 14,4 percenta naznačuje zmenu k lepšiemu.
Zamestnanosť zas začala po takmer dvojročnej prestávke opäť rásť. Oproti prvému štvrťroku sa zvýšila o takmer 30-tisíc ľudí. Údaje Štatistického úradu tak s oneskorením niekoľkých mesiacov potvrdzujú zlepšenie na trhu práce. To už od februára signalizovali úrady práce. „Počas zvyšku roka by sa vďaka priaznivejšej situácii na trhu práce mohla začať oživovať aj domáca spotreba, avšak jej príspevok k rastu bude malý,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Postupné znižovanie obáv z budúcnosti, ktoré by sa malo prejaviť vo vyšších nákupoch domácností, avizuje aj ekonóm VÚB banky Martin Lenko. „Zlepšujúci sa vývoj na trhu práce by mal pomôcť oživeniu spotreby domácností, ktorá by v už druhej polovici roka mohla stúpať,“ povedal. Názory analytikov, ako rýchlo bude oživenie ekonomiky pokračovať, sa rôznia. Nie sú jednotní v tom, do akej miery nás zasiahne šetrenie vlád v zahraničí a aj u nás. V únii je totiž silný tlak na znižovanie obrovských rozpočtových deficitov.
„Avizované šetrenie slovenskej a ostatných vlád v EÚ by nemalo výrazne spomaliť oživenie našej ekonomiky,“ myslí si Valachyová. Rast zamestnanosti podľa nej ovplyvní ekonomiku viac ako vládne úspory. „Spotreba domácnosti by mala v budúcom roku postupne rásť, najmä vďaka rastu zamestnanosti a miezd,“ povedala.
Ekonomike podľa nej pomôže aj to, že firmy zvyšujú zásoby, pretože „je to pozitívnym signálom z hľadiska budúcej výroby“. V tomto aj nasledujúcom roku predpovedá nášmu hospodárstvu štvorpercentný rast.
Šetrenie nás spomalí
Dávid Dereník z UniCredit Bank to tak nevidí: „Očakávame spomalenie rastu v budúcom roku, najmä pre zníženie zahraničného dopytu a výpadku výdavkov na cestnú infraštruktúru.“ Zahraničný dopyt po našej produkcií podľa Dereníka klesne najmä preto, že vlády v zahraničí budú znižovať deficity.
UniCredit Bank je zatiaľ jedinou, ktorá predpovedá spomalenie hospodárskeho rastu. V tomto roku jej analytici prognózujú rast 4,3 percenta, v ďalšom 3,5 percenta. Dereník hovorí, že nezamestnanosť bude na rok klesať len veľmi mierne a „nenaštartuje spotrebu domácností“.
