Opozičný Smer nevylúčil, že problém úveru pre Grécko v parlamente znovu otvorí.
BRATISLAVA. Situácia okolo odmietavého postoja Slovenska ku gréckej pôžičke sa začína priostrovať. Silnejú oficiálne vyjadrenia európskych inštitúcií a na intenzite naberajú aj neoficiálne „diplomatické nóty“ z bruselských kuloárov.
Vraj sa nič nedeje
Parlament minulý mesiac povedal gréckej pôžičke nie, čo spôsobilo veľký rozruch v Bruseli, Berlíne aj v Paríži. Poslanci Smeru, ktorí vyhlasovali, že ak Grécko bude šetriť, sú ochotní za pôžičku hlasovať, sa vtedy hlasovania zdržali. Strana však nevylučuje, že celý problém v parlamente znovu otvorí. „Riešime, či to navrhneme, alebo nie,“ povedal včera exminister financií Ján Počiatek (Smer).
Podpora Smeru by však nestačila. Až na KDH a Smer sú pritom všetky parlamentné strany proti. KDH by sa podľa poslanca Antona Marcinčina prípadného hlasovania zdržalo, ak by ostatné koaličné strany postoj nezmenili.
A to podľa vyhlásení ich predstaviteľov zatiaľ nehrozí. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) tvrdí: Nič sa nedeje, všetko je v poriadku.
„Žiadne hrozby, nezmysel,“ povedala aj po odkazoch z diplomatických kruhov typu „Slovensko si strelilo do vlastnej nohy“ či krajina sa „totálne izolovala a nová vláda stratila významnú časť dôveryhodnosti a povesti“.
Podľa kuloárnych informácií si minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) musel na utorkovom rokovaní ministrov financií eurozóny vypočuť kritické slová zástupcov eurokomisie aj Európskej centrálnej banky.
„Vystúpili európske inštitúcie - Európska komisia, ECB a prezident eurogrup, ktorí predniesli svoje kritické stanovisko a nesúhlasný postoj. Ale Slovensko má iné názory na grécku pôžičku, ktoré som znova tlmočil aj odôvodnil,“ povedal včera Mikloš.
Je v záujme SDKÚ hrozby z Bruselu bagatelizovať, píše Ivan Štulajter.
Objavujú sa informácie, že Slovensko môže mať problém pri čerpaní európskych peňazí na protipovodňové opatrenia či s presunom peňazí z iných projektov na diaľnice, ako to navrhuje minister dopravy Ján Figeľ. „Slovensko v budúcnosti príde a bude sa uchádzať o podporu a ľudia si budú tento postoj pamätať,“ povedal pre Reuters jeden z bruselských diplomatov.
Viac kritiky prichádza aj po oficiálnej ceste. „Slovensko to muselo odsúhlasiť. Nová vláda však dohodu zaprela. To nie je prijateľné,“ povedal pre tlačové agentúry rakúsky minister financií Josef Pröll. Eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski pripustil, že Slovensko môže mať pre odpor k pôžičke viac problémov pri vyjednávaní peňazí z budúceho sedemročného rozpočtu.
Slovensko malo požičať Grékom na tri roky 817 miliónov eur za úrok približne 5 percent. Pôžičku sľúbila v Bruseli bývalá vláda Roberta Fica, ale schválne ju pred voľbami nepresadila v parlamente. Zo všetkých členov eurozóny nepodporilo pôžičku len Slovensko.
Medzi riadkami
„U nás málokto vie čítať medzi riadkami, čo sa tým myslí. Pritom Brusel je vyslovene diplomatická pôda a ak už padajú takéto ostré slová, tak to problém je,“ hovorí Počiatek.
Kritické slová smerom k vláde prichádzajú aj zvnútra koalície. „Očividne vláda nebola schopná presvedčiť Európu o správnosti svojho stanoviska,“ povedal poslanec KDH Marcinčin, podľa ktorého nám odmietnutie pôžičky Grécku, „zdá sa, skôr uškodilo, ako pomohlo“.
Počiatek pripomína, že vláda požiadala úniu o príspevok z Fondu solidarity na povodne. Tam mechanizmus funguje tak, že na určitú sumu máme nárok automaticky a môžeme dostať aj dobrovoľný príspevok, ktorý však závisí od rozhodnutia bruselských úradníkov. „Môže sa pokojne stať, že v porovnaní s Čechmi alebo Poliakmi dostaneme v pomere k výške škôd oveľa menej peňazí,“ myslí si.
