Slovenská premiérka včera zmiernila slová, ktoré povedala na adresu Nemecka o blokovaní krízovej komisie prezidenta únie. Rokovania o riešení dlhovej krízy v eurozóne sú však aj bez blokácie veľmi pomalé.
BRATISLAVA. Nemecko nezablokovalo rokovania špeciálnej komisie prezidenta únie Hermana van Rompuya. Tá pracuje na tom, ako riešiť rozpočtové problémy v eurozóne.
S tým, že Nemci blokujú komisiu šéfa únie, prišla vo štvrtok premiérka Iveta Radičová.
Nemecké ministerstvo financií však včera jej tvrdenie poprelo.
„Nemecko nezablokovalo rokovania Task Force skupiny van Rompuya a neuskutočnilo ani žiadne kroky, ktoré by sa dali vysvetľovať takýmto spôsobom,“ povedal nám včera Bertrand Benoit z tlačového oddelenia nemeckého ministerstva financií.
Rokovania špeciálnej protikrízovej skupiny pokračujú, tvrdí.
Nedorozumenie
„Ide o nedorozumenie,“ vysvetľoval Radičovej vyjadrenie jej hovorca Rado Baťo.
Problém bol v tom, že Rompuy mal pre lídrov únie pripraviť na budúcotýždňový summit písomnú analýzu riešení rozpočtových problémov v únii, informácia však bude len ústna.
„Návrh ústnej informácie vyplynul z pripomienky Nemecka počas rokovania Task Force. S tým, že sa to takto podá, nemala žiadna krajina problém vrátane Slovenska,“ povedal Baťo.
Napriek tomu, že Nemci vyvracajú Radičovej slová, možná dohoda o rozpočtovej striedmosti členov Európskej únie sa rodí ťažko.
Odvtedy, čo sa Grécko dostalo na pokraj bankrotu a musela zasiahnuť eurozóna s Medzinárodným menovým fondom, už prešlo niekoľko mesiacov, no Brusel stále nepozná riešenie, ako naložiť s rozpočtovými hriešnikmi.
S konkrétnymi návrhmi zrejme nepríde na summit lídrov členských štátov únie ani Rompuyova komisia, keďže lídrov má prezident informovať len ústne.
Komisia, ktorá vznikla v máji, rieši napríklad to, či členovia eurozóny nemajú byť za porušovanie rozpočtových pravidiel trestaní, a hovorí sa aj o možností riadeného bankrotu pre chronických rozpočtových hriešnikov.
Ekonómovia upozorňujú, že ak sa eurozóna nerozhýbe, môže znovu prísť facka od finančných trhov ako na jar, keď sa euro prepadlo oproti doláru na niekoľkoročné minimum.
„Pokiaľ chce eurozóna do budúcna prežiť, tak sa na takýchto pravidlách musí dohodnúť,“ povedal analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Eurozóna nemôže dlhodobo existovať, ak bude mať jednu menovú a 16 rozdielnych rozpočtových politík.
„Myslím si, že zostane skôr pri vágnych vyjadreniach o podpore sprísnenia pravidiel. Konkrétne kroky prídu, až keď sa situácia opäť vyhrotí,“ povedal Boros. To môže byť už na budúci rok, keď musí väčšina problémových štátov eurozóny splácať veľkú časť svojich dlhov.
Spolu alebo od seba
Analytik Karol Piovarcsy zo Saxo Bank sa na to pozerá trochu inak. Nemyslí si, že problém dlhov zahrajú členské štáty do stratena a začnú konať, kým ich k tomu nedonútia trhy.
Podľa neho silným a bohatým štátom postupne dochádza trpezlivosť s krajinami, ako je Grécko. Preto budú stále viac tlačiť na sprísnenie rozpočtovej disciplíny v únii.
„Nedá sa očakávať, že silné členské štáty budú donekonečna ťahať nezodpovedných členov z rozpočtových problémov,“ povedal Piovarcsy.
Aj on však tvrdí, že všetko smeruje k určitej forme spoločnej rozpočtovej politiky. „Štáty majú na výber: buď sa vzdajú vlastnej rozpočtovej politiky, alebo únia zanikne,“ myslí si Piovarcsy.
Ekonóm spoločnosti Partners Pavel Kohout si myslí, že prípadná zmena rozpočtových pravidiel eurozóne aj tak nepomôže.
Problém vidí inde. „Vnútornou príčinou problémov je rozdielna ekonomická výkonnosť členských štátov eurozóny,“ povedal Kohout. To je podľa niektorých analytikov dôvod, prečo v budúcnosti dôjde k rozdeleniu eurozóny na zónu so silnejším a slabším eurom.
