Tento údaj ukáže, či to vláda so šetrením myslí vážne.
BRATISLAVA. Príprava verejného rozpočtu na budúci rok prebieha zatiaľ bez prístupu verejnosti. Ministerstvo financií tají viac základných informácií: kde sa bude budúci rok šetriť, aké vysoké budú výdavky rozpočtu bez eurofondov a spolufinancovania.
A napokon to, kto bude šetriť najviac – či štátny rozpočet, samosprávy, alebo iné zložky verejného sektora.
Nová vládna koalícia pritom vo svojom vládnom programe sľubovala, že „výrazne zvýši transparentnosť verejných financií.
Zákonom podrobne určí, ktoré informácie bude musieť verejnosť v rozpočte vždy dostávať, bez ohľadu na to, či sa to vláde bude páčiť, alebo nie“.
Švejna: Dajte mu sto dní
Minulá vláda tajila už hotové rozpočtové dokumenty. Zámerne vyhadzovala údaje z rozpočtových kníh pre poslancov, aby si nemohli porovnávať napríklad zmeny vo výdavkoch medzi rokmi 2009 a 2010.
Súčasná vláda si zatiaľ necháva pre seba rozpracované rozpočtové dokumenty, až kým nie je na nich úplná zhoda. „Stále to nie je v definitívnej podobe.
Limity výdavkov a štruktúra rozpočtu sa ešte musia dohodnúť v koalícii,“ zdôvodňuje postoj ministerstva financií jeho hovorca Martin Jaroš.
Informácie o základnom rámci verejného rozpočtu a plánovaných úsporách, o ktoré sme ich žiadali, sa podľa neho chystajú zverejniť o niekoľko dní.
„Koncom týždňa by mali prebehnúť posledné rokovania a na budúci týždeň už veríme, že budeme vedieť konkrétne vyčísliť výdavkovú stranu budúcoročného rozpočtu,“ povedal Jaroš.
Koaliční poslanci postoj vlády v niečom obhajujú, v niečom nie. Zdržanlivosť ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) im neprekáža, skôr naopak.
„Súhlasím s postojom ministra. Je rozumné, že veci sa prediskutujú a až potom sa ide s nimi na verejnosť,“ povedal šéf rozpočtového výboru Jozef Kollár (SaS).
Podobne ako Kollár, aj poslanec KDH Július Brocka si myslí, že porovnávať Počiatkovo zatajovanie s Miklošovým je „pritiahnuté za vlasy“. „Predchádzajúca vláda kamuflovala a zakrývala čísla. Mikloš má len pracovnú verziu, konečnú určite zverejní.“
Kritika zvonka i zvnútra
Eximinister Ján Počiatek (Smer) vidí Miklošovu diskrétnosť inak. Už viackrát povedal, že sa ministerstvo „bojí zverejniť výšku výdavkov bez eurofondov a spolufinancovania, lebo by museli priznať, že nevedia šetriť“.
Myslí si, že takto očistené výdavky budú v nasledujúcom roku vyššie ako v tomto. To by znamenalo, že úsporné snahy vlády zlyhali.
Poslanec Brocka verí, že koalícii sa výdavky napokon podarí okresať. Očakáva, že vláda rozpočtové výdavky bez započítania eufofondov a spolufinancovania k nim zníži medziročne aspoň o desať percent. S tým by bol spokojný.
S čím však spokojný nie je, že celkový balík vlády na záchranu rozpočtu, ktorý okrem znižovania výdavkov zahŕňa aj zvyšovanie daňových príjmov, je málo ambiciózny. Brocka preto nevylučuje, že vláda bude musieť pripraviť ešte jeden balík.
„Česká vláda našla väčšiu odvahu ako naša. Tam však majú oveľa ľahšieho protivníka v opozícii ako my.“
Tváriť sa, že balíček nezasiahne ľudí, je nečestné
Z koalície sa začínajú ozývať hlasy, že by vláda mala priznať, že záchrana rozpočtu zabolí väčšinu ľudí. Šéf parlamentného výboru pre rozpočet JOZEF KOLLÁR (SaS) patrí medzi nich.
Česká vláda sa nazvala vládou rozpočtovej zodpovednosti. Platí to aj pre slovenskú vládu?
„Áno, ale mohla by byť ešte zodpovednejšia. Tempo konsolidácie by malo byť vyššie. A znižovanie deficitu by mohlo prebiehať aj iným spôsobom.“
Akým?
„Napríklad DPH sa mala zvýšiť na 21 percent, a nie iba o jedno percento.“
Prečo?
„Je to plošná daň, ktorá je spravodlivá voči všetkým skupinám obyvateľstva. Je to spoľahlivý zdroj príjmov. Dá sa pomerne presne odhadnúť, aký to bude mať vplyv na zvýšenie daňových príjmov. Keby sme to urobili, na príjmovej strane rozpočtu by sme možno polovicu z drobných čiastkových zmien, ktoré sú v balíku, ani nemuseli uskutočniť. Nepohnevali by sme si zbytočne raz takú, inokedy onakú skupinu obyvateľstva. Tak či tak vzniká veľká potreba vysvetľovať ľuďom, prečo pôjde hore DPH. Robilo by sa to ľahšie, keby sa ľuďom nemuseli popri tom zdôvodňovať aj desiatky ďalších opatrení.“
Bola to však vaša strana ktorá rozhodujúcim spôsobom vystúpila proti zvýšeniu DPH.
„Viem, ale vy ste sa ma pýtali na môj názor ako šéfa rozpočtového výboru.“
Prečo sa vám ako šéfovi výboru nepodarilo spolustraníkov presvedčiť o opaku?
„Čo vám na to poviem. Ich hlas bol, pripusťme, silnejší.“
Nie je čudné nazvať zvýšenie DPH z 19 na 20 percent Ficovou daňou? Rozpočet z toho získa necelých 200 miliónov eur. Z toho vyplýva záver, že Fico až tak nerozhadzoval, ako dnes koalícia tvrdí.
„Keď už raz niečo nazveme Ficovou daňou, tak by to nemalo byť len o jedno, ale o dve percentá. Ak jedno percento nazývame Ficovou daňou, tak sa naozaj na prvý pohľad zdá, že až tak veľa zlého neurobil a veľmi nerozvrátil verejné financie. Keby som bol ministrom financií, zvýšim DPH na 21 percent a zjednotím sadzby tejto dane.“
Máte pocit, že koalícia dostatočne nahlas povedala, že na ozdravenie verejných financií sa budeme musieť poskladať takmer všetci?
„Nemyslím si, že komunikácia úsporného balíčka je dostatočná. Sú v nej isté medzery.“
Premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že opatrenia na záchranu rozpočtu sa nedotknú bežných ľudí.
„Za bezbolestné považujem, keď sa urobia kompenzačné opatrenia pre najslabšie príjmové skupiny, čo podporujem. Ale nemôžeme tento prívlastok vztiahnuť na 5,5 milióna ľudí. To je nečestné. Niekto sa na ten balíček bude musieť poskladať. Tváriť sa, že nikto, nie je korektné.“
Balíček teda ľudí zabolí.
„Konsolidácia je a bude vždy bolestivá v akejkoľvek krajine. Nech sa rozhodne pre ňu akákoľvek vláda. Na rozpočtovú konsolidáciu sa poskladáme všetci. Tí, ktorí pracujú a majú príjem zo závislej činnosti, potom vlastníci firiem, aj ľudia, ktorí žijú z kapitálových investícií, pretože vlastnia dlhopisy a akcie, alebo prenajímajú majetok. Nech urobíte akékoľvek opatrenie, vždy sa niekto ozve. Niektoré z opatrení v balíku sú pritom zbytočné.“
Ktoré?
„Mimo ekonomickej racionality je, ak zdravotnými odvodmi zaťažíme dividendy. Problém je aj to, že sa má zrušiť daňová odpočítateľná položka pri výpočte dane z kapitálových výnosov.“
Čo sa vám ešte na balíku nepáči?
To, že znižovanie deficitu sa až priveľmi opiera o zvyšovanie daňových príjmov. Pomer zvýšenia príjmov o 800 miliónov eur a zníženie výdavkov o 900 miliónov je skoro jedna k jednej. Nielen teória, ale aj prax z okolitých štátov ukazuje, že optimálny pomer je tretina príjmy a dve tretiny výdavky. Kombinácia, ktorú zvolila vláda, môže podviazať konkurencieschopnosť ekonomiky. Či sa nám to páči, alebo nie, argumentačne je to preukázateľné.“
Minister financií Ivan Mikloš stále nezverejnil, aké budú výdavky štátneho rozpočtu bez započítania eurofondov a spolufinancovania. Nezdá sa vám, že je to podobné, ako keď exminister financií Ján Počiatek tajil dôležité daňové prognózy?
„To prirovnanie je pritiahnuté za vlasy. Je rozumné, že veci sa prediskutujú a až potom sa ide s nimi na verejnosť. Nie je dobré zaťažovať ľudí návrhmi, ktoré sa potom každú chvíľu menia alebo úplne odvolávajú.“
Počiatek tvrdí, že vláda nebude šetriť, ako hovorí a že výdavky bez európskych peňazí zrejme nebudú budúci rok nižšie ako v tomto roku.
„Očakávam, že by mali byť nižšie. Ak chceme hovoriť o serióznej konsolidácii, medziročne by mali očistené výdavky štátneho rozpočtu klesnúť najmenej o 10 percent.“
