LONDÝN. Uviedol to dnes prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Thomas Mirow.
Banka neplánuje revidovať svoju prognózu hospodárskeho rastu regiónu a očakáva, že v tomto roku sa výkon ekonomík 30 východoeurópskych a stredoázijských štátov zvýši o 3,5 %, pretože pôvodný odhad bol pomerne "mierny". Na budúci rok by mal podľa Mirowa hrubý domáci produkt KSVE vzrásť o 3,9 %.
"Rast regiónu nebude impozantný, keďže spomalenie hospodárstva vyspelých štátov bude mať na neho negatívny vplyv," skonštatoval Mirow, podľa ktorého však EBOR nezhorší, ani nezlepší svoju prognózu pre tento región.
Bývalé postkomunistické štáty sa zotavujú z najhoršej recesie od svojho prechodu na trhovú ekonomiku. Na ich ožívanie však vrhá tieň hrozba novej recesie v USA a spomalenie hospodárskeho rastu eurozóny, ktorá je hlavným exportným trhom pre KSVE. Programy úsporných opatrení v štátoch menovej únie, ktoré musia zredukovať svoje nadmerné rozpočtové deficity, majú negatívny vplyv na expanziu východoeurópskych ekonomík.
Opatrnosť je preto podľa Mirowa namieste. Aj keď sa situácia v regióne stabilizovala, ekonomický rast KSVE je ešte ďaleko od úrovne pred krízou.
"To najhoršie už má región pravdepodobne za sebou, ale musíme byť opatrní," skonštatoval prezident EBOR a dodal, že predovšetkým krajiny juhovýchodnej Európy zápasia s vážnymi problémami.
Najhoršia situácia je v Rumunsku a Bulharsku. Obe krajiny sú závislé od exportu do západnej Európy, ktorej ekonomiky spomaľujú.
Maďarsko zase bojuje so zadlženosťou domácností, ktoré si vzali vysoké úvery v zahraničnej mene a slabý maďarský forint komplikuje splácanie týchto dlhov. Pritom politika novej maďarskej vlády je zo strednodobého hľadiska nejasná.
Podľa Mirowa sa však celkovo situácia v KSVE stabilizovala, ale ešte má ďaleko k rastu, aký tento región dosahoval pred krízou. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg.
