BRATISLAVA. Brusel bude k nám zrejme mäkší, keď sa v budúcnosti bude rozhodovať, či nám dá pokutu, ak by sme mali deficit verejného rozpočtu nad tri percentá HDP.
Nielen k nám, ale ku všetkým štátom, ktoré rozšírili svoj dôchodkový systém o povinný sporivý pilier. Ním sa v súčasnosti zvyšuje verejný dlh, ale v budúcnosti nám dôchodkový systém pre túto reformu bude robiť menšiu sekeru ako bez druhého piliera.
Návrh Slovenska a ďalších ôsmich krajín, aby sa pri posudzovaní deficitov zvýhodňovali krajiny, ktoré urobili dôchodkovú reformu, sa na bruselskom summite lídrov členských štátov Európskej únie stretol s pozitívnou reakciou.
Diera pre pilier
„Krajina, ktorá má deficit napríklad štyri percentá HDP a nemá dôchodkovú reformu, by sa mala v Bruseli posudzovať prísnejšie ako krajina, ktorá má rovnaký deficit, ale zaviedla druhý pilier,“ objasňuje predstavu Slovenska nový šéf Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií Ján Tóth.
Hovorca premiérky Rado Baťo k tomu doplnil, že „nechceme nijako maskovať výdavky na dôchodkovú reformu ani sa tváriť, že tieto výdavky neexistujú. Naša snaha je motivovaná tým, aby sme za túto časť deficitu neboli sankcionovaní“.
Konečný návrh zatiaľ nie je známy. Summit EÚ, ktorý sa skončil vo štvrtok večer, posunul na október nielen riešenie tohto problému, ale aj riešenie pokút za nadmerné deficity, teda tie nad tri percentá HDP.
Na summite sa však už hovorilo o tom, že po prekročení tejto úrovne by štát mal automaticky a bez akýchkoľvek okolkov dostať pokutu. Buď by sa mu siahlo na eurofondy, alebo dočasne pozastavili hlasovacie práva.
To je dôvod, prečo sa štáty ako Slovensko poponáhľali s návrhom pre výnimku za reformy. „Nemali by byť trestané za to, že robia reformy,“ povedal Baťo.
Slovenská vláda musí tento rok presunúť zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne na dôchodky vyše 1,6 miliardy eur. Tieto peniaze chýbajú, pre krízu a druhý pilier, ktorý vzal Sociálnej poisťovni tento rok približne 800 miliónov eur. To je približne 1,2 percenta HDP.
Celkový deficit by mal dosiahnuť 7,8 percenta HDP. Pod tri percentá ho musíme stiahnuť do roku 2013, inak nám hrozia pokuty od Bruselu a zdraženie štátneho dlhu.
Úľava nestačí
„Žiadosť krajín o úľavu za reformu má racionálny základ. Dôchodkové reformy pomáhajú znížiť implicitný dlh,“ povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Implicitný dlh je taký, ktorý v budúcnosti vznikne preto, že na penzistov bude pracovať menej zamestnancov ako v súčasnosti.
Podľa Baláža by bola prípadná úľava dočasným riešením. Ak sa chcú totiž krajiny vyhnúť problémom, mali by vytvárať rozpočtové prebytky, z ktorých by platili dôchodkovú reformu. Potom by v tom, či a ako má Brusel posudzovať druhý pilier, nebol žiaden problém.
Vláda takisto musí zvýšiť vek do penzie, odstrániť zásluhovosť Sociálnej poisťovne, podporovať pôrodnosť, zvýšenie produktivity práce a reformy trhu práce. V súčasnosti u nás na penzistu pracuje 2,3 zamestnanca.
Ak nedôjde k zmenám, okolo roku 2040 až 2050 by to mohol byť jeden zamestnanec na jedného dôchodcu.
