NEW YORK/PEKING. Ešte pred zhruba 70 rokmi sa Li Pching-ž' kúpal v rieke Čch-kang v provincii Kuang-tung medzi rybami. Dnes, napriek tomu, že mesto vynaložilo na čistenie rieky 48,6 miliardy jüanov (5,53 miliardy eur), nedokáže vydržať zápach, ktorý sa z nej šíri.
"Okolo nás tečie len čierna a páchnuca masa a ten zápach z nej musíme každý deň dýchať," povedal Li Pching-ž' (79), bývalý výskumník Kantonského geografického inštitútu. "Ak nebudeme môcť dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu, vysoký hospodársky rast nemá žiadny zmysel," dodal.
Dve percentá. Najmenej
Čína, najväčší znečisťovateľ na svete, bude musieť vynaložiť na likvidáciu len priemyselného odpadu naakumulovaného za posledných 30 rokov minimálne 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) ročne (v číslach z roku 2009 to znamená 680 miliárd jüanov), ak chce zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu ekonomickej a sociálnej situácie, povedal Che Pching, predseda Medzinárodného fondu pre životné prostredie v Číne (sídli vo Washingtone).
Iní ekonómovia predpokladajú, že by to malo byť od 2 do 4 percent HDP.
Ak Čína nevynaloží teraz aspoň tie 2 % HDP, jej ekonomiku to bude stáť v budúcnosti obrovské prostriedky v podobe poklesu úrod a vyšších nákladov na zdravotníctvo a na ešte nákladnejšie odstraňovanie environmentálnych škôd.
"Ak výdavky klesnú pod 2 % HDP, tempo likvidácie odpadu nebude stačiť tempu ďalšieho znečisťovania," dodal Che Pching.
Na životné prostredie ale stále nie je dosť peňazí
Podľa Čínskej akadémie pre environmentálne plánovanie škody spojené so znečisťovaním životného prostredia v Číne (zahrňujú pokles úrod, ďalej pokles produktivity pre zdravotné problémy obyvateľstva a environmentálne havárie) dosiahli v roku 2004 celkovo 511,8 miliardy jüanov, vtedy 3,1 % HDP. Údaje za ďalšie roky zatiaľ nie sú známe.
Čína v období 2006-2010 zdvojnásobila oproti predchádzajúcim piatim rokom výdavky na ekologické projekty na 1,4 bilióna jüanov. Ako dodal viceprezident akadémie Wang Ťin-nan, v nasledujúcej päťročnici by to malo byť až 3,1 bilióna jüanov.
To je však menej než objem, o ktorom hovoril Che Pching. Podľa neho by to v priebehu piatich rokov malo byť minimálne 3,4 bilióna jüanov. Aj to je stále menej než 4 bilióny jüanov, ktoré Peking vyčlenil v priebehu jedného roka na podporu ekonomiky.
Čína by sa mala stať druhou najväčšou ekonomikou
Čínske hospodárstvo by v tomto roku malo vzrásť o približne 9,5 percenta a očakáva sa, že odsunie Japonsko z druhého miesta v rebríčku najväčších svetových ekonomík. Už minulý rok predstihla Čína Nemecko ako najväčšieho vývozcu na svete a USA odsunula z prvej priečky v rebríčku najväčšieho spotrebiteľa energií a najväčšieho automobilového trhu na svete.
V ochrane životného prostredia však za USA výrazne zaostáva. "Situácia v Číne sa nedá porovnať. V USA musí všetko nové spĺňať prísne environmentálne štandardy, čo je omnoho lacnejšie, než náklady spojené s riešením neekologickej produkcie," povedal Frank O'Donnell, prezident ekologickej organizácie Clean Air Watch. "Číne sa veci vymykajú spod kontroly," dodal.
Peking bude musieť v ochrane životného prostredia zvýšiť aktivitu aj preto, že sa môže dočkať obrovských problémov pre rastúcu nespokojnosť obyvateľstva. Podľa amerických ekonómov a ekológov boli protesty spojené so znečisťovaním jedným z hlavných zdrojov sociálnych nepokojov v posledných dvoch desaťročiach.
Dôvodom bolo množstvo havárií v oceliarňach, chemických či metalurgických podnikoch. Výsledkom sú otrávené rieky a s nimi tisíce Číňanov. Podľa amerických ekológov až približne 700 miliónov Číňanov pije vodu kontaminovanú živočíšnym odpadom.
