Žili – boli traja bratia. Volali sa Henry, Emanuel a Mayer a v roku 1850 založili banku. Áno, aby som nezabudla – priezviskom sa volali Lehmanovci.
Ich rozprávka sa skončila presne pred dvomi rokmi. Pád ikonickej banky Lehman Brothers odštartoval finančnú búrku. Najväčšiu od 2. svetovej vojny.
Kedysi som verila, že princípom evolúcie je neustále poučovanie sa z minulých chýb, ich odstraňovanie a tým smerovanie k vyššej dokonalosti. Zmýlila som sa. Ako ľudstvo sme sa z pádu Lehman Brothers nepoučili.
Niežeby sa svet nezmenil. Zmenili sa inštitúcie. K horšiemu.
Niektorí politici si myslia a iní aspoň predstierajú, že zvýšenou reguláciou je možné zabrániť opakovaniu kríz. A nevedia, alebo predstierajú, že nevedia, že práve regulácia bola jednou z príčin, prečo kríza vôbec vypukla a prečo bola taká hlboká. Keby neboli v USA také silné zásahy do ekonomiky, také nízke úrokové sadzby a taká vysoká reguláciá bánk, nedošlo by k takému veľkému predlženiu domácností a následnému „ukrytiu“ stratových úverov do sekuritizovaných aktív.
Lenže krajiny na krízu zareagovali ďalším zvýšením zásahov do ekonomiky. Takže sa podhubie na vznik ďalšej krízy počas posledných dvoch rokov ešte viac rozbujnelo. Výsledok je tu: svetová ekonomika zas spomaľuje. Môžeme si za to sami.
A predsa zostávam optimistkou. Európa sa počas prvej krízy natoľko vyčerpala, že teraz už nemá silu opakovať chyby v podobe ďalšieho štátneho zadlžovania. Európa už jednoducho nemá peniaze. Až toto druhé spomalenie teda bude mať pre ekonomiku onen očistný efekt, ktorý mal nastať už v roku 2008.
Ekonomická evolúcia funguje. No nie tak, ako som si kedysi myslela. Neopakujeme chyby preto, že by sme si ich uvedomovali, ale preto, že sme na tom tak biedne, že už sa na opakovanie nezmôžeme.
Rozprávka o Lehman Brothers má predsa len dobrý koniec.
Autor: riaditeľka Next Finance
