Len niekoľko mesiacov, odkedy Grécku odsúhlasili pôžičku vo výške desiatok miliárd eur, sa začína hovoriť o tom, že potrebuje viac. Brusel poprel, že by sa chystal zvýšiť Grékom pomoc.
Pôvodná agentúrna správa bola o 18:43 nahradená autorským textom SME
BRUSEL. Ani pôžička vo výške 110 miliárd eur na pomoc Grécku nemusí byť definitívna. Predstavitelia Európskej únie údajne už teraz hovoria o ďalšom rozširovaní pomoci, píše portál Euobserver, odvolávajúc sa na grécky denník Ta Nea.
Dôvodom majú byť obavy, či sa Grécko postaví na vlastné nohy do roku 2013. Dovtedy bude čerpať požičané miliardy od eurzóny a Medzinárodného menového fondu. Predstavitelia únie sa obávajú najmä slabého záujmu investorov o grécke dlhopisy, čo by Grékom spôsobilo problémy pri splácaní dlhu.
Grécky dlh sa podľa odhadov v roku 2013 vyšplhá na 150 percent hrubého domáceho produktu (HDP), a to napriek tomu, že Grécko začalo výrazne šetriť cez úpravy v dôchodkoch či prepúšťanie zo štátnej správy. Európska komisia dnes večer zmeny v pôžičkovom programe Grékom poprela.
Dalo sa to čakať
Analytici tvrdia, že ďalšie problémy sa v Grécku určite dali a dajú očakávať. Pasca striehne aj v úsporných opatreniach.
„Keď poprepúšťate ľudí zo štátnej správy a znížite výplaty, ľudia majú menej peňazí, stúpa nezamestnanosť a znižujú sa daňové príjmy do rozpočtu,“ povedal prognostik SAV Vladimír Baláž. Pôžička vo výške 110 miliárd eur slúžila podľa neho najmä na odvrátenie okamžitého krachu. Až s odstupom času sa dá vidieť, či situáciu rieši.
Analytik Privatbanky Richard Tóth tiež hovorí o klesajúcom HDP pre vysoké úspory. V roku 2010 chce krajina znížiť deficit na 7,8 percenta z 13,6 percenta HDP z minulého roku.
„Navyše, grécka ekonomika konkuruje len turizmom, ktorý bol zasiahnutý štrajkami,“ povedal Tóth. Dôvodom pre „šumy“ o vyššej pomoci Aténam môže byť podľa neho aj to, že „únia môže mať na stole prvé čísla za letnú turistickú sezónu, ktoré sú slabé“. Problémy tiež prehlbuje recesia, ale aj to, že štrukturálne reformy sa na ekonomike odzrkadlia až po niekoľkých rokoch.
Pôžička stále nemá podporu
Keby aj únia chcela pôžičku Grécku zvýšiť, na Slovensku by zrejme pochodila rovnako, ako to bolo pri schvaľovaní slovenskej účasti na pôvodnej pôžičke vyše 800 miliónov eur.
„Ak by sa táto téma vrátila do parlamentu a SDKÚ a SAS by znovu hlasovali proti, tak by sme to neboli my, ktorí by hlasovali za,“ povedal poslanec Anton Marcinčin (KDH).
SDKÚ sa na svojom postoji tiež nechystá nič meniť. „Ak sa vôbec uvažuje o zvýšení pomoci Grécku, tak je to len potvrdenie toho, že situácia si vyžaduje iné riešenie,“ povedal Ivan Štefanec (SDKÚ).
Postoj k vyššej pôžičke Grécku nie je jasný v Smere. Exminister financií Ján Počiatek povedal, že potrebuje vidieť konkrétne dôvody a oficiálne dokumenty, aby sa mohol vyjadriť.
Ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ) dnes nepotvrdilo, či Brusel skutočne zvažuje zvýšiť pomoc Grécku. „Stále platí, že pomoc Grécku oficiálne odmietol slovenský parlament,“ povedal Mikuláš Gera z tlačového odboru ministerstva.
Hovorca premiérky Ivety Radičovej Rado Baťo povedal, že žiadny oficiálny návrh na rozširovanie pomoci Grécku nepadol.
Na druhej strane, podľa správy agentúry Reuters Medzinárodný menový fond a Európska únia uistili Grécko, že ak počas troch rokov urobí potrebné reformy, no napriek tomu nezíska dôveru investorov, môže počítať s ďalšou pomocou. Agentúra sa odvolala na zdroje blízke rokovaniam gréckeho ministra financií s investormi.
Minister financií George Papaconstantinou absolvoval minulý týždeň sériu stretnutí s investormi, počas ktorých ho v Londýne, Paríži a vo Frankfurte sprevádzali predstavitelia únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky.
Záťažové testy gréckych bánk sa pravdepodobne odložia
ATÉNY. Grécko odloží tzv. záťažové testy bánk v krajine, ktoré sa pôvodne mali konať tento mesiac, na neskôr. Uviedol to zdroj z centrálnej banky v Aténach, ktorý nechcel byť menovaný. Dodal, že testy sa pravdepodobne uskutočnia v októbri.
Záťažové testy, ktoré majú preveriť "odolnosť" gréckych bánk voči prípadným novým šokom na finančnom trhu, sú podmienkou záchranných úverov v celkovej hodnote 110 miliárd eur, ktoré Aténam poskytli Medzinárodný menový fond a členovia eurozóny.
Oficiálny termín konania testov síce stanovený nebol, ale podľa zdroja z centrálnej banky jej predstavenstvo ich pôvodne plánovalo uskutočniť v septembri.
Veľké grécke banky sa už podrobili záťažovým testom, ktoré v júli nariadila Európska únia, aby zistila, ako by 91 najväčších finančných ústavov v členských štátoch odolalo prípadnej recesii. Testami neprešlo 7 z 91 bánk, pričom len jedna z nich, konkrétne ATEbanka bola grécka.
Zahraniční veritelia však chcú mať istotu, že grécky bankový sektor má dostatok finančných rezerv na to, aby zvládol rast nesplácaných úverov, keďže recesia v krajine sa prehlbuje.
TASR
