Nad rozhodnutím Jojky dať Rastislavovi Rogelovi úlohu v Paneláku však nemá význam moralizovať, taká je to jasná hanba. Zmysluplnejšie je skúmať, čo sa dá robiť, aby sa niečo podobné neopakovalo.
Podozrievať televíziu, že nevedela, čo robí a pomohla by jej osveta, by bolo mimo. Už pred troma rokmi sa riešilo Rogelovo vystúpenie v Markíze, a takí amatéri, aby na to zabudli, v Jojke nie sú.
Veľký efekt zrejme nebude mať ani pohoršený list, čo šéfovi televízie poslala europoslankyňa z KDH Anna Záborská, hoci treba oceniť, že aspoň niekto vec odsúdil, keď už o vicepremiérovi pre ľudské práva nebolo celý týždeň počuť.
Keby na email borovsky@joj.sk prišlo dosť sťažností od divákov, možno by to pomohlo, hoci verejné pohoršenie nad vystúpením vrátane tohto stĺpčeka môžu manažmentu televízie pripadať ako vítaný marketing.
Čiže, kým ľudia nezačnú na protest vypínať Panelák, čo sa nestane, majú diváci malé šance Jojku presvedčiť. Zákon porušený nebol a poznajúc licenčnú radu, ktorá dokáže zneužiť v podstate akýkoľvek paragraf, netreba riešenie hľadať ani v nových predpisoch či štátnych zásahoch.
Takmer jediný, kto by dokázal s Jojkou pohnúť, sú inzerenti. Dva - tri telefonáty od firiem, ktorým sa nepáči riziko, že ich značka bude spájaná s autorom albumu „Arbeit macht Frei", ktorý niektorému z ich klientov možno rozbil držku, by zrejme na televíziu zapôsobilo.
Alebo žeby sa TV Joj páčil prístup, aký razil Krátky proces? Ten s vervou spieval: Rozdrvme ich na prach, na prach! Rozkopme ich na prach, na prach! Čo s nimi? Na prach, na prach!
