Štátny rozpočet ešte nie je vo vláde a už vyvoláva otázky, či to so šetrením myslí vážne.
BRATISLAVA. Vláda už prezradila, kde chce ušetriť 980 miliónov eur. Zníži najmä mzdové výdavky a prevádzkové náklady ministerstiev. Len to by malo štátu priniesť úsporu okolo 300 miliónov eur vrátane šetrenia na ministerstve obrany.
Plán je pritom jasný. Vláda chce v ďalšom roku znížiť deficit verejných financií na 4,9 percenta HDP z tohtoročného predpokladaného 7,8 percenta.
K tomu jej má okrem ozdravného balíčka za 1,7 miliardy eur pomôcť čiastočne aj rast našej ekonomiky.
Sporné výdavkové škrty Bývalý štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír (Smer) prirovnal niektoré položky ku „kreatívnemu účtovníctvu“. Tvrdí, že nejde o ozajstné šetrenie.
Vláda chce napríklad škrtnúť 80 miliónov eur na náklady na škody po povodniach a o 3,1 milióna eur znížiť výdavky na odchodné pre poslancov. Tieto peniaze sa podľa Kažimíra čerpajú vtedy, keď sa končí volebné obdobie.
Sporné škrty Ktoré škrty v konsolidačnom balíčku nepovažujú opozícia či niektorí ekonómovia za reálne šetrenie (škrty sú v mil. eur):
Nahradenie financovania samospráv zo štátneho rozpočtu - 89,8 Efektívnejšie vynakladanie prostriedkov v zdravotníctve - 84,9 Zníženie výdavkov na odchodné poslancov - 3,1 Nižšie náklady na škody po povodniach - 80 Nižšie predpokladané čerpanie investičných stimulov - 76,4
„Tento spôsob vyčísľovania fiškálnej konsolidácie je štandardný spôsob rešpektovaný aj medzinárodnými inštitúciami vrátane MMF,“ argumentuje minister financií Ivan Mikloš. Pripomína, že vláda si dala za prioritu protipovodňovú prevenciu a v rozpočte na to vyčlení 33,5 milióna eur.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že ťažko sa dá hovoriť o úsporách aj pri niektorých ďalších opatreniach. Vláda chce napríklad samospráve škrtnúť 90 miliónov eur a zdravotníctvu 85 miliónov eur.
Peniaze späť dostanú cez vyššie dane či odvody. Samosprávy majú získať viac z vyššej dane z príjmov fyzických osôb, ktoré stúpnu pre rast ekonomiky i preto, že odpočítateľná položka sa bude uplatňovať už len na príjmy z práce a nie aj na kapitálové príjmy.
Zdravotníctvo má získať 54 miliónov eur dodatočným zodvodnením podielov na zisku, dividend, príjmov z prenájmu či autorských honorárov.
„Za skutočné úspory tak môžeme považovať zhruba dve tretiny balíčka. Z tohto pohľadu vláda prenáša konsolidačné úsilie viac na daňových poplatníkov ako na štátne inštitúcie,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Kritika opozície Exminister financií Ján Počiatek (Smer) tvrdí, že nejde o žiadne šetrenie. Naplánované budúcoročné výdavky bez eurofondov a spolufinancovania sú zhruba o 200 miliónov eur vyššie ako v tohtoročnom štátnom rozpočte a zvýšia sa aj samotné eurofondy.
„Je to ešte horšie, ako som si myslel. Reči o plytvaní sú len v relatívnej polohe. Keby to tak bolo, výdavky by museli klesnúť,“ tvrdí Počiatek.
Mikloš svojmu predchodcovi odkazuje, že takto rozpočty porovnávať nemožno, lebo výdavky budú v tomto roku vyššie než rozpočtované a vyšplhajú sa na 13,3 miliardy eur. Počiatkovi vyčíta kamuflovanie a zatajovanie čísel.
„Ministerstvo financií a vnútra robili pri príprave rozpočtu opakovane takú fintu, že si navrhli nižší rozpočet, a potom ho v priebehu roka veľmi navýšili. Robili to tri roky zo štyroch, ktoré tu boli,“ povedal Mikloš.
Počiatkovi pripomenul aj to, že mu nenechal ani východiská štátneho rozpočtu na budúci rok.
Analytik M.E.S.A.10 a poradca premiérky Ján Marušinec si myslí, že predstavené šetrenie je reálne, ale v ďalších rokoch treba prijať dodatočné opatrenia. „Teraz sa to robilo pomerne v zhone, no rok 2011 musia ministri využiť na analýzu svojich výdavkových politík a prípravu legislatívnych zmien.“
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka je dôležité, aby ministerstvá zefektívnili prácu tak, že dokážu pracovať s menším objemom peňazí a nešetrili len tým, že odložia nákup potrebných vecí na neskôr.
Ficova vláda si na tento rok naplánovala deficit 5,5 percenta. Sama priznala, že bude vyšší, 7 percent. Aktuálny odhad rezortu financií hovorí o deficite 7,8 percenta.
Toto hovoríte vy? Pýta sa Roberta Fica Ivan Štulajter.
Zmeny budú aj v dani z príjmov
BRATISLAVA. Zamestnancov aj podnikateľov čakajú zmeny v zdaňovaní príjmov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z príjmov, ktorú schválila vláda. Má platiť od budúceho roka.
1. Zruší sa možnosť zníženia základu dane zdravotníckych pracovníkov o náklady na špecializačné vzdelávanie.
2. Doterajšie oslobodenie od dane do výšky 5-násobku životného minima sa pri vymedzených príjmoch nahradí pevnou sumou vo výške 500 eur.
3. Majú sa zjednotiť paušálne výdavky u fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na výšku 40 percent.
4. Zjednotí sa spôsob odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami obstarania.
5. Zruší sa oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností, v ktorých mal predávajúci trvalý pobyt aspoň dva roky. Zachová sa podmienka vlastnenia nehnuteľnosti počas piatich rokov vrátane zdedených nehnuteľností.
6. Má sa zrušiť oslobodenie príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií.
7. Zmeny sa dotknú aj nezdaniteľných častí základu dane, ktoré si môžu daňovníci uplatniť. Ministerstvo navrhlo obmedziť uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy. Nezdaniteľná časť základu dane sa uplatní len v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, z podnikania či z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
8. Zruší sa nezdaniteľná časť základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie.
sita
