Štátna firma MH Invest, ktorú kontrolovali SNS a Smer, platila súkromnej firme za výskum 29 800 eur. Archeológovia zaň dostali 3700 eur. Platil štát a Kórejčania. Svojim konateľom okrem 100-tisícových platov prenajímala byty a dávala obrovské sumy za činnosti, ktoré si súkromné spoločnosti nechajú robiť za výrazne nižšie ceny.
BRATISLAVA. Zmluva na 29 800 eur za archeologický prieskum. A náklady? Možno 3700 eur Pamiatkovému úradu, ktorý prieskum urobil, a do 2000 eur za analýzu fosílneho stromu.
Takto hospodárila za posledné štyri roky štátna eseročka MH Invest, ktorú ovládali nominant SNS Stanislav Grobár a ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer) Robert Novotný.
Archeológa nasadili na jednu z najväčších zahraničných investícií minulej vlády - závod taiwanskej firmy AU Optronics vyrábajúcej LCD panely. MH Invest nechala urobiť výskum na stavenisku priemyselného parku pri Trenčíne.
Zmluvu na prieskum s firmou Nona, s. r. o., uzavreli desať dní pred voľbami. Vybrali juv podozrivom výberovom konaní z troch previazaných firiem po tom, ako na stavenisku objavili zopár úlomkov keramiky.
Firma Nona vydáva detské knižky. Podľa zistení SME zo sumy takmer 30-tisíc eur zaplatila Pamiatkovému úradu, ktorý poslal archeológov, len zlomok.
Konateľ Nony František Rojček tvrdí, že časť peňazí išlo na „subdodávateľa na komplexnú organizáciu technickej podpory archeologických prác". Cena bola podľa neho vyššia, pretože by nemohol žiadať viac ani v prípade, že by vykopali archeologické nálezy. „Toto bol motív tej vyššej ceny, ktorá bola."
Rojček tvrdí, že jeho subdodávateľ robil na mieste aj „väčšie výkopy". MH Invest však zemné práce spojené s prieskumom hradil osobitne. Zaplatil za ne 116 900 eur žilinskej firme Staveko-SK, ktorú vybral v rovnakom chvate ako Nonu. Oslovil dve firmy: 119 600 eur ponúkla Trnavská stavebná spoločnosť a 116 900 eur Staveko-SK.
Kopali či nekopali?
Výskum viedol skúsený archeológ z Pamiatkového ústavu Peter Baxa. Na „väčšie výkopy" si nepamätá. O celom výskume si viedol podrobný denník.
Vyplýva z neho, že väčšinou pozoroval zemné práce, ktoré robila firma Váhostav - nie Nona. „Prebiehalo to hlavne v rámci výkopov, ktoré sa tam diali. Nemali sme ambíciu ani možnosť robiť tam sondáže či plošné odkryvy. Ani to nebolo potrebné," povedal Baxa.
Pokiaľ archeológovia chceli urobiť „drobnejšie výkopové práce", pomohli im s nimi robotníci Váhostavu, ktorí park stavajú. Čo robila Nona okrem dohodnutia výskumu, si archeológ netrúfa odhadnúť.
Rojček však hovorí, že výskum nie je hotový, musia ešte urobiť analýzu nájdeného fosílneho stromu. Tá podľa informácií SME môže stáť do 2000 eur.
Za Samsung platili ešte viac
Zákazka pri Trenčíne nie je jediná, ktoré pre štátny MH Invest robila Nona, s. r. o. Sprostredkovala aj ďalšie dva archeologické výskumy pri Voderadoch.
Skúmala pozemky pod priemyselnými parkmi Samsung a Hansol dohromady za 5,8 milióna korún (takmer 193tisíc eur). Nona postupovala podobne. Na výskum najala archeológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Škole zaplatili dohromady 550-tisíc korún bez DPH (vyše 18-tisíc eur).
„Prosím vás. Ja som mal okolo 400-tisíc korún z celej tej akcie. Alebo 500, alebo 600. Neviem. Všetko som to zorganizoval. Totálne zorganizoval, do bodky," obhajoval cenu Rojček.
Tvrdil, že popri výskume organizoval podpisovanie vyše 500 zmlúv s vlastníkmi pozemkov.
Jeden z dvojice konateľov MH Investu Grobár hovorí, že s výskumami nemal nič spoločné, hoci je na zmluvách podpísaný on a druhý konateľ Novotný.
„Celú archeológiu robil pán Novotný. To, čo mi hovoríte teraz, počujem prvýkrát," tvrdil. Podľa bývalých zamestnancov mal vo firme väčšie slovo Grobár. O tom, že Nona platila archeológom zlomky peňazí od MH Investu, vraj ani len netušil.
Novotný zasa hovorí, že súkromnú firmu na archeologický prieskum si vybrali pre tlačiace termíny. „Nechali sme našich projektových manažérov, aby oslovili firmy, ktoré s tým majú skúsenosti." Ako je možné, že im prišli takmer totožné ponuky, Novotný nevysvetlil.
Fakturovali aj investorom
Nonu a archeológov vo Voderadoch nakoniec zaplatili kórejské firmy Samsung a Hansol. Keďže išlo o pozemky priamo pod fabrikou, MH Invest im predražené služby vyfakturoval.
Za výskum pod parkom v Trenčíne takmer za 30-tisíc eur však platil MH Invest zo štátnych peňazí. Išlo totiž o práce na infraštruktúre, ktorá zostane štátnym majetkom.
MH Invest platil veľkoryso
Štátna eseročka za bývalej vlády rozhadzovala. Platila si predražené služby a usídlila sa v hoteli.
BRATISLAVA. MH Invest, ktorej 100-percentným vlastníkom je ministerstvo hospodárstva, si za vlády Roberta Fica (Smer) žila zjavne nad pomery štátnej firmy.
Za čo platili
prenájom a parkovné v hoteli spoločnosti Aston Esquire
- približne 4355 eur mesačne,ekonomické služby a rady spoločnosti Finecon
- asi 50-tisíc eur mesačne,správa a servis, internet, údržba aplikácie spoločnosti MHH
- približne 8390 eur mesačne,ďalšie telekomunikačné služby pre 9 až 11 zamestnancov
- približne 1400 eur mesačne,prenájom dvoch bytov
pre potreby bývalého vedenia firmy asi 1300 eur mesačne.
Zarábali na nej hlavne žilinské firmy a najväčší vplyv na ňu mal nominant predsedu SNS Jána Slotu Stanislav Grobár. MH Invest s jedenástimi zamestnancami si napríklad bez riadnej súťaže vybral firmu Finecon, aby jej platil za vedenie účtovníctva a poradenstvo mesačne v priemere okolo 50-tisíc eur.
Podobne predražene si kupoval aj pripojenie na internet, správu a servis počítačov a siete a údržbu aplikácie ďalšej žilinskej spoločnosti MHH mesačne za 8390 eur.
Nový konateľ firmy Eduard Pekarovič (nominant ministra hospodárstva zo SaS) teraz postupne ruší nevýhodné zmluvy. V niektorých prípadoch sa dohodol na znížení platieb aj o niekoľko desiatok percent. Tvrdí, že ak s tým bude súhlasiť ministerstvo, z hotela sa odsťahujú.
(knm)
Cenu si dohodli
Sprostredkovateľa na archeologický prieskum vybrali priamo. Ponuky previazaných firiem sa líšili iba kozmeticky.
BRATISLAVA. Štátna firma MH Invest, ktorá stavala priemyselný park v Trenčíne, obstarávala archeologický prieskum za podozrivých okolností. Keďže konala „v časovej tiesni", neurobila bežnú verejnú súťaž, ale priamo oslovila tri firmy.
Leasingbrokers24.SK ponúkol výskum za 30-tisíc eur, Prima Art za 29 990, a tak vyhrala Nona s ponukou 29 800 eur.
Trojicu firiem je ľahké spojiť. Konateľ a spolumajiteľ Prima Artu Vladimír Holán Nonu spolu s jej súčasným konateľom Františkom Rojčekom zakladal.
Leasingbroker24.SK a jej konateľ býva na rovnakej adrese ako spoločnosť Biofond International, v ktorej je Rojček šéfom predstavenstva.
Zvláštne sú aj referencie Nony. V ponukovom liste sama píše, že pracovala najmä pre firmy Žilina Invest a Govinvest, kde je konateľom bývalý konateľ štátneho MH Investu a nominant SNS Stanislav Grobár a patria k firmám blízkym Jánovi Slotovi. Robila tiež prieskum pre Garáže Žilina, ktoré založila Žilina za primátorovania Slotu.
Rojček o zákazke hovoril slovníkom, ktorý nepripomínal opisovanie súťaže. „Ja som sa na tej cene dohodol," vysvetľoval SME. Tvrdil dokonca, že zákazku sprvu nechcel zobrať. „Žiadal som vyššiu sumu, ako oni mohli dať. Nakoniec som to prijal a začal som organizovať kvalifikovanú oprávnenú osobu, ktorú som našiel v Pamiatkovom úrade."
„Neexistuje taká náhoda, ktorá by priniesla tri ponuky, ktoré sa líšia o dvesto eur, takže o žiadnej súťaži v tomto prípade nie je možné hovoriť. A ak výskum v konečnom dôsledku vykonával Pamiatkový úrad, išlo navyše o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami," povedal Pavel Nechala z Transparency International Slovensko.
(knm)
