BRUSEL.
Ako následne informoval stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, schôdzka priniesla "veľmi vysoký stupeň zblíženia" v otázke rozpočtového dohľadu vrátane potreby "dôveryhodného vykonávacieho mechanizmu na úrovni EÚ".
Vyjadril sa tak napriek tomu, že proti myšlienke automatických postihov sa postavila francúzska ministerka Christine Lagardová odmietajúca situáciu, v ktorej by "osud krajiny spočíval výhradne v rukách expertov".
"Bol dosiahnutý ďalší pokrok v kľúčových parametroch sankčného systému," uviedol vo svojom vyhlásení Van Rompuy ako predseda príslušnej "operačnej skupiny". "Sankcie by mali byť zavedené v skoršom štádiu, byť progresívnejšie a opierať sa o širšie spektrum vykonávacích opatrení," doplnil prezident EÚ s tým, že "kedykoľvek to bude možné, pravidlá rozhodovania o sankciách by mali byť automatickejšie".
Podobný názor zdieľa nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, podľa ktorého by súčasťou takýchto postihov mohlo byť automatické pozastavenie hlasovacích práv či rozvojovej pomoci. Predstavu "kvázi automatických" sankcií podporuje aj Európska centrálna banka.
Rozhodne proti je však francúzska ministerka Lagardová, ktorá chce rozhodovacie právomoci ponechať jednotlivým vládam. Konkrétne návrhy v tejto oblasti by mali byť známe v priebehu októbra.
Nátlak na sprísnenie rozpočtových pravidiel EÚ vyvolala finančná kríza v Grécku, na ktorú ostatní členovia zareagovali napríklad vytvorením špeciálneho stabilizačného mechanizmu.
Brusel sa chce teraz zamerať na krajiny nedodržiavajúce povolenú úroveň deficitu verejných financií. Očakáva sa, že Európska komisia navrhne opatrenie, na základe ktorého budú musieť takéto štáty vložiť na určený účet záruku vo výške 0,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Tá by sa zmenila na pokutu v prípade, že by porušovanie európskych pravidiel pretrvávalo. Porušovatelia by sa mohli postihu vyhnúť iba vtedy, ak by proti nemu zahlasovala väčšina členov EÚ.
