Bratislava 28. mája (TASR) - Až 40 % celkového objemu produkcie liehu v SR predstavuje podľa odhadov Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (ZVLLS) nelegálna, takzvaná čierna výroba. V Českej republike sa hovorí o niekoľkých desiatkach percent a v Maďarsku o štvrtine trhu.
Nelegálna produkcia a pašovanie liehu ťažia predovšetkým z veľkých cenových rozdielov medzi zdanenými a nezdanenými výrobkami, z nedostatočnej kontroly a z medzier v legislatíve. Vyplynulo to z utorkového Medzinárodného stretnutia predstaviteľov národných asociácií výrobcov liehu a liehovín Maďarska, Českej republiky a Slovenska v Bratislave, o ktorom TASR informoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.
"Súčasná legislatíva zaťažuje výrobcov na úkor obchodu," uviedol predseda ZVLLS Ján Király a dodal, že v obchodných reťazcoch je napríklad splatnosť faktúr za dodané liehoviny dva- až trikrát dlhšia ako pre producentov zákonom stanovená lehota na odvedenie dane štátu.
Legálni producenti na Slovensku podporujú podľa J. Királyho novelu zákona o výrobe a obehu liehu, ktorú by parlament teoreticky mohol schváliť už v júni. Zákon prináša sprísnenie podmienok, čo by malo eliminovať z trhu nekvalitných producentov. V zmysle jeho návrhu by napríklad žiadateľ o výrobu liehu a liehovín mal mať základné imanie v minimálnej výške 20 miliónov Sk a zamestnávať odborného garanta s vysokoškolským vzdelaním v odbore biotechnológií s minimálne trojročnou praxou. Uzákoniť sa má tiež povinnosť preukazovať pôvod liehu, pričom pravdepodobne pôjde o záznam z plynového chromatografu. Novela zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá sa takisto nachádza v legislatívnom konaní, však už v súčasnej podobe výrobcom podľa J. Királyho nepomáha.
Na Slovensku je k dnešku registrovaných 44 výrobcov liehu a liehovín, ktorí podľa údajov združenia vlani vyprodukovali 11 383 kubických metrov surového liehu, 13 379 kubických metrov rafinovaného liehu a 36,5 milióna litrov liehovín. Ich produkcia bola ešte pred troma rokmi o 5,5 milióna litrov vyššia, ale odvtedy sústavne klesá. Oficiálny import liehovín sa po maxime v roku 2000, keď dosiahol až 166 tisíc hektolitrov, podarilo v minulom roku výrazne znížiť. Spotreba však v krajine neklesá, takže všetky rozdiely idú na vrub čierneho obchodu.
Spotrebná daň na liter 40-% liehoviny predstavuje v SR 100 Sk, takže spolu s výrobnými nákladmi, miernym ziskom výrobcu a DPH sa realizačná cena pohybuje na hranici 160 Sk/l a maloobchodná od 170 Sk/l vyššie. Nezdanené 40-% liehoviny sa však na čiernom trhu predávajú po 120 Sk/l.
Vlaňajší export liehovín v Českej republike dosiahol 61 tisíc hektolitrov, teda približne desatinu výroby. Import sa medziročne zvýšil až o 20 % na výsledných 161 tisíc hektolitrov. Ako uviedol prezident Asociácie českých výrobcov liehovín Vladimír Steiner, na rozdiel od Slovenska môžu českí výrobcovia liehovín nakupovať lieh bez dane, ale až po získaní administratívneho povolenia ministerstva financií. To sa musí každoročne obnovovať, pričom jeho vybavenie trvá niekedy i dva mesiace.
V Maďarsku sa podľa riaditeľa Asociácie a Komoditnej rady liehovarníckeho priemyslu Lászlóa Györyho ešte v roku 1995 vyrobilo asi 80 miliónov litrov čistého alkoholu, vlani však už len polovica. Produkcia liehovín dosiahla v prepočte na čistý alkohol zhruba 10 miliónov litrov. Asociácia združuje 2 výrobcov liehu a 14 producentov liehovín, pričom malé kapacity v krajine prakticky neexistujú. Maďarská legislatíva je už zosúladená s európskou a zaviedla aj inštitút daňových skladov.
