Najpodstatnejší zákon roka je schválený. No nemôžeme hovoriť o prevratnosti. Trpí viacstranným zložením koalície a aj príchuťou populizmu, bez ktorého už, žiaľ, slovenská politika neprežije. Na Slovensku vymizol politický cyklus a aj prvý deň po voľbách je ako predvolebný.
Odvaha robiť ráznejšie zmeny dlhodobejšieho charakteru sú už aj v pravicovej politike tlmené strachom o preferencie.
Napríklad zvýšenie DPH o dva percentuálne body by mohlo byť vyššou príjmovou poistkou rozpočtu a mohlo by vytvoriť priestor na zníženie odvodového zaťaženia a naštartovať reformu odvodového systému. Obyvatelia si neuvedomujú minimálny význam percenta navyše pri nákupe a naopak zabúdajú, koľko percent odvádzajú štátu na výplatnej páske. Ráznejšie opatrenia tak boli nahradené spleťou čiastkových.
Literatúra, analytici či OECD odporúčajú šetriť viac na strane výdavkov ako na príjmovej strane rozpočtu, a to v pomere dve tretiny a jedna tretina. Vláda tento smer síce nasleduje, no pomer odvahy uberať sebe je tu slabší. Treba však oceniť ambíciu o šetrení nielen rozprávaním. Grécko je jasným príkladom krajiny, kde žiaden vládny politik historicky túto odvahu nenabral.
Nezníženie výdavkov na infraštruktúru a vzdelávanie je tiež správnym krokom. Bez diaľnic sa bude rozdiel medzi západom a východom naďalej prehlbovať, avšak nemôžeme platiť za kilometer diaľnice akúkoľvek cenu.
Vcelku je rozpočet na rok 2011 realistický, menej odvážny vo výdavkoch štátu a razantnejších reformách.
Podstatné však je, že mení „grécky“ smer peňaženky štátu. Nižší deficit zároveň udržiava nízke úroky financovania ďalšieho deficitu a zvyšuje dôveru investorov. Rizikom nedodržania plánu je tu najmä výraznejšie spomalenie zahraničného dopytu a následne slovenskej ekonomiky, čo by nenaplnilo dostatočne príjmy rozpočtu.
Autor: Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank
