Na budúcoročný rozpočet bolo málo času, ale ten ďalší bude o systémových zmenách. Sľubuje minister financií IVAN MIKLOŠ (SDKÚ). Prehodnotia sa mýto, letiská, výsluhové dôchodky, odpredá sa prebytočný majetok. Ministri sa vraj na to tešia.
Smer kritizuje, že vláda nemá odvahu škrtať na strane výdavkov, preto musela viac zaťažiť príjmy a teda viac občanov.
„Je zarážajúce, ak o neschopnosti a neochote šetriť hovoria tí, ktorí rozvrátili verejné financie. Pánov Počiatka a Kažimíra nemôžem brať vážne. Ficova vláda plytvala takým spôsobom, že ani na príjmoch, ani na výdavkoch nie je rozpočet na rok 2010 reálny. Mali sme veľmi málo času na prípravu rozpočtu a prijímať opatrenia, ktoré by tohtoročný rozpočet vedeli ozdraviť, nie je možné ani z časového hľadiska. Väčšinou sú spojené s legislatívnymi zmenami, ktoré môžu platiť až od 1. januára budúceho roka. Preto jednoznačné číslo, ktoré hovorí o znižovaní deficitu, je to, že v budúcom roku klesnú verejné výdavky o 6,1 percenta oproti očakávaným výdavkom v tomto roku.“
Čo by sa stalo, keby boli škrty väčšie?
„Mnohé rezorty by v polovici alebo trištvrte roka nemali peniaze a vytvárali by dlh. Keď sa mzdový balík znižuje o desať percent, tak sa znižujú príjmy ľudí, ktorí robia v štátnej správe, alebo sa znižuje stav zamestnanosti a ľudia prídu o prácu. Na jednej strane mi Počiatek a Kažimírom vyčítajú, že málo šetríme na výdavkoch. Na druhej strane kritizujú prepúšťanie colníkov. Aj toto svedčí o farizejstve a účelovej politickej interpretácii.“
Existoval nejaký materiál na ministerstve, ktorý by nám dnes povedal, čo mala v pláne Ficova vláda urobiť s verejnými financiami?
„Neviem o žiadnom. Počiatek rozpráva v médiách, že by šetrili. Otázka je, prečo nešetrili, keď mali.“
V štátnom rozpočte vláda priznáva, že nie je postavený na systémových zmenách. Aj preto ste pripravili úlohy pre ministerstvá. Je politická vôľa na ich plnenie?
„Áno, je. Doslova viacerí ministri povedali, že sa tešia na to, ako budeme pripravovať rozpočet na rok 2012.“
V novom materiáli napríklad kriticky hodnotíte úročenie hypoték, ktoré je najvyššie v celej eurozóne. Ako by riešenie mohlo vyzerať?
„V tomto materiáli nenavrhujeme riešenia.“
Ako tomu máme teda rozumieť?
„To uvidíte, keď úlohu splníme. Je v nej napísané, že hypotekárne úvery sú na Slovensku jedny z najdrahších, ak nie najdrahšie v Európe. A to považujeme za problém a chceme sa naň pozrieť.“
Ste pre mäkké nástroje?
„Môžete sa hrať so mnou koľko chcete, ale máme 20 minút, takže môžeme ich stráviť takouto hrou.“
Tak poďme k výsluhovým dôchodkom ozbrojených zložiek. Pochybujete, či je ich špeciálny sociálny systém spravodlivý. V čom je podľa vás problém?
„To, že problém existuje, uznáva každý, dokonca aj tí, ktorí výsluhové dôchodky poberajú. Povedali sme jasne, že chceme zmeniť systém, pretože je nespravodlivý, neudržateľný, drahý. Ale zároveň sme povedali, že to chceme urobiť takým spôsobom, aby sme retroaktívne nemenili podmienky pre tých, ktorí už do systému vstúpili.“
V čom je systém výsluhových dôchodkov nespravodlivý?
„Prvá nespravodlivosť je v tom, že ponúka nadštandard aj tým, ktorí by naňho nemali mať nárok. Nadštandard by mal byť ponúkaný tým, ktorých zdravie je z dôvodu práce ohrozené, ktorí nasadzujú životy.“
Narážate na výhody aj policajných úradníkov?
„Áno, napríklad. Druhá nespravodlivosť je v miere, v akej sa poskytuje aj tým, ktorí na to nárok majú. Treba to porovnať s inými ľuďmi, ktorí pracujú v bežných povolaniach.“
V materiáli je pomerne veľká výhrada, že niektoré firmy, ktoré dostali investičné stimuly, neplnia podmienky, ku ktorým sa zaviazali. Znamená to, že by mohli o ne prísť?
„Znamená to len toľko, že potrebujeme analyzovať situáciu. Faktom je, že neplnenie môže byť aj objektívne, pretože sa zásadne zmenili podmienky vplyvom krízy. No môže byť aj subjektívne. Dnes len vieme, že sa neplnia, ale nevieme, v akej miere a z akých dôvodov.“
Ak by to bolo subjektívne, znamená to, že by firmy museli investičné stimuly vrátiť?
„Na hypotetické otázky nebudem odpovedať.“
Ministerstvá žiadate, aby prehodnotili potrebnosť mnohých úradov a organizácii.
„Vieme, že tento problém existuje, ale nevieme, v akej miere a v akých rezortoch. Ako príklad môže poslúžiť množstvo malých fragmentovaných regulačných úradov. Telekomunikačný, poštový, železničný. Tieto tri určite je možné bez problémov zlúčiť do jedného a ušetriť. Vychádzame z princípu, že ak inštitúcia plní nejakú nezastupiteľnú úlohu, ktorú má plniť verejný sektor, tak nech ju plní ministerstvo. Ale ak robí bežné komerčné, ale aj výskumné činnosti, nech ju robí v takej forme, aby bola súčasťou konkurenčného prostredia.“
V materiáli žiadate od ministerstva dopravy, aby zvážilo dotovanie regionálnych letísk, ktoré sú v blízkosti košického a bratislavského.
„Vychádzali sme z toho, že štát stále dotuje zo svojho rozpočtu niektoré letiská, ktoré majú len lokálny alebo regionálny charakter. Myslíme si, že v prípade takýchto letísk, v blízkosti ktorých je už dnes diaľničné prepojenie s veľmi rýchlou dostupnosťou, ako sú napríklad Piešťany, už naozaj nie je dôvod, aby ich financoval štát. Ak sa mesto alebo región rozhodnú, že ich chcú mať, prosím.“
Daňové úniky sú ďalšou z oblastí, kam sústreďujete svoje aktivity. V akej výške ich odhadujete?
„Nebudem strieľať žiadne čísla od pása, ale v značnej miere. Začíname riešiť aj konkrétne veci, o ktorých nebudem teraz hovoriť. Sú však vážne, nadobúdajú už makroekonomické rozmery a dochádzalo k nim v posledných štyroch rokoch.“
V oblasti priamych alebo nepriamych daní?
„Povedal som všetko, čo som povedať mohol, aby som nezmaril konanie.“
Z tohto hľadiska vyzerá paradoxne, že ste sa rozhodli odložiť zavedenie fiškálnych pokladníc.
„Ja si nemyslím, že tam dochádza k významným únikom. Iste, význam to môže mať, preto sme nezrušili zámer. Dôvody, prečo sme navrhli odloženie, sme jasne pomenovali.“
Ministerstvo dopravy by malo podľa navrhovanej úlohy analyzovať aj elektronické mýto. Viete si predstaviť situáciu, že by sa mýto zrušilo a štát by sa vrátil načas k pôvodnému systému?
„Predstaviť si viem všeličo, mám pomerne nadpriemerne vyvinutú predstavivosť. Ale téma mýto je práve otázkou očakávanej analýzy.“
Viete už dnes povedať, bez ktorých opatrení sa cieľ znižovania deficitu v roku 2012 nepodarí splniť?
„Všetky sú podstatné a dôležité. Nám ide v zásade o to, aby plánovaný deficit bol dodržaný. Ide aj o to, aby lepšie fungovala verejná správa, aby sme mali nielen deficit taký, aký chceme, ale aj viac peňazí, ktoré môžeme použiť v školstve, zdravotníctve, vo vede a výskume. Deficit by sme podľa mňa vedeli udržať aj bez zvyšovania ďalších daní a bez týchto opatrení. No krajina by fungovala horšie, bolo by horšie podnikateľské prostredie a mali by sme menej peňazí tam, kde ich chceme mať viac.“
Bez reformy prvého dôchodkového piliera to zrejme nepôjde.
„Keď sme v roku 2005 zavádzali druhý dôchodkový pilier, situácia vôbec nebola taká, že sme to museli urobiť z rozpočtových dôvodov. Viete veľmi dobre, že systém ešte nejakých 10, 15 rokov udržateľný bol. Ani zmeny v prvom pilieri nemusíme robiť akútne, aby sme dodržali trojročné deficity. Chceme však, aby krajina fungovala lepšie dlhodobo. My síce teraz znížime deficit na tri roky, ale potom nám alebo iným pod rukami znovu vyskočí.“
Mali ste kedysi výhrady k výške príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Jeden z Ficových argumentov je práve ten, že on by znížil odvod do druhého piliera, aby nemusel zvyšovať dane. Je podľa vás táto myšlienka už úplne zabitá?
„Ja ju považujem za zabitú. A to je, mimochodom, tiež úsmevné, keď nám Fico vyčíta, že robíme opatrenia na úkor ľudí a on by znížil príspevok do druhého piliera. No a komu by zobral tie peniaze? Určite nebudeme znižovať platby do druhého piliera.“
Odbočíme. Ako interpretujete kauzu okolo bytov?
„Robím poslednú výnimku, teraz v rozhovore s vami, že sa k týmto veciam vyjadrujem sám a takýmto spôsobom. Odteraz to budem robiť len písomne. Po prvé, ja som byt nedostal, ale vymenil. Neskoršie spojenie bytu s iným bytom prebiehalo ako v množstve iných prípadov. Bola náhoda, že ten druhý byt zostal voľný. Po tretie, menil som nový byt za zdevastovaný nebytový priestor, do ktorého som investoval vlastné prostriedky napriek tomu, že to ostalo vo vlastníctve mesta.“
Povedali by sme, že ste trochu riskovali.
„Dokončím. Potom som tento byt odkúpil presne podľa zákona ako státisíce ľudí na Slovensku a za cenu určenú zo zákona. Dôvody, pre ktoré som potreboval riešiť situáciu, som uviedol a viem ich doložiť. Preto si myslím, že spôsob, akým sa to interpretuje a porovnáva s inými prípadmi, je nekorektný. Mám veľmi zlú skúsenosť s tým, ako sa vytrhávajú veci z kontextu, ako sú podávané veľmi čiastočne, účelovo a jednostranne.“
Vy ste menili vlastný byt za nájomný obecný nebytový priestor, ktorý ste si zrekonštruovali. Boli ste človek politicky angažovaný, známy, ktorý mal väzby na niektorých poslancov v Starom Meste. Nie je to dôvod, že ste si dovolili riskovať?
„Tejto vašej konštrukcii som vôbec nerozumel. Ak sa pýtate, prečo som išiel do takéhoto rizika, na to vám viem odpovedať. Môj syn, ktorý mal vtedy tri alebo štyri roky, trpel silnou astmou a počas vykurovacej sezóny nemohol s nami bývať na Dlhých dieloch a musel bývať u svokrovcov v Trnave. Chodili sme za ním na víkendy a dosť zle to znášal a my tiež. Preto som potreboval vymeniť panelový byt, v ktorom v zime nemohol byť, za tehlový. Žiadne konexie som nevyužil. Podal som si žiadosť. Nič nezatajujem, ale považujem za absurdné, ako sa to interpretuje. Ako keby neexistovali štyri roky Ficovho bačovania, miliónové rozkrádačky. Samozrejme, že boli a budú kauzy a aj kauzy s úvodzovkami, no kľúčové je to, či politické sily, ktoré vládnu, bojujú proti korupcii, zužujú priestor pre korupciu, alebo či ho naopak rozširujú. Ak toto nebudete v médiách rozlišovať, tak škodíte veci.“
