ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nepravú Nobelovu cenu získali americkí ekonómovia Peter Diamond (Massachusetts Institute of Technology), Dale Mortensen (Northwestern University) a britsko-cyperský ekonóm Chirstopher Pissarides (London School of Economics) "za analýzu trhu, kde jestvuje napätie vo vyhľadávaní".
Ide o prípad na trhu práce, keď "predávajúci" a "kupujúci" majú ťažkosti nájsť jeden druhého.
Keď nezamestnaný hľadá prácu
Nobelova komisia ocenila prácu trojice na vysvetľovaní pohybov a procesov na trhu práce.
Podľa švédskej akadémie pracovala trojica ekonómov na odpovedi na otázku, „prečo je také množstvo ľudí nezamestnaných, keď na trhu je množstvo neobsadených pozícií".
Pracovali tiež na modeloch, ktoré by patričným orgánom v štáte naznačili, ako bojovať proti nezamestnanosti.
„Je to veľké ocenenie a profesionálne veľká vec. Pre mňa to bola zmes prekvapenia a šťastia," povedal Chirstopher Pissarides počas tlačovej konferencie. „V skutočnosti to však bola aj akási satisfakcia."
Pochopiť nezamestnanosť
Peter Diamond analyzoval podstatu vyhľadávania na trhu, Dale Mortensen a Christopher Pissarides rozšírili túto teóriu a použili ju na trh práce.
„Ich modely nám pomáhajú pochopiť, ako nezamestnanosť, voľné miesta a mzda sú ovplyvňované reguláciou a ekonomickou politikou," píše vo svojom vyhlásení Nobelova komisia.
Výsledkom môže byť, že odmeňovanie nezamestnaných napríklad formou (štátneho) pripoistenia môže viesť ešte k vyššej miere nezamestnanosti.
„Vo svojom výskume som začínal, keď Európa bola na vzostupe a toto mohol byť veľký problém," odpovedal Pissarides na otázku, prečo sa začal zaoberať práve trhom práce.
„Vysvetlil by som to takto: predstavte si nezamestnanú osobu ako stratí prácu preto, že sa zmenilo ekonomické prostredie. Potom si hľadá novú. My sme študovali tieto procesy a rozhodnutia, ktoré nezamestnaný a spoločnosť musia urobiť vtedy, aby našli produktívnejšiu prácu."
Minulosť ocenenia
Takzvaná Nobelova cena za ekonómiu nevychádza zo závetu Alfreda Nobela. V roku 1968 sa však Švédska národná banka rozhodla, že na pamiatku vynálezcu dynamitu založí cenu, ktorú bude udeľovať ekonómom, prípadne matematikom.
Cenu síce tiež udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, no prísne vzaté sa nejedná o skutočnú Nobelovu cenu.
Od roku 1969 získalo nobelovku za ekonómiu 64 laureátov. Najmladším oceneným bol v roku 1972 Kenneth J. Arrow. Keď sa stal spoludržiteľom ceny „za prelomové práce prispievajúce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu", mal 51 rokov.
Najstarším laureátom sa pred tromi rokmi stal Leonid Hurwicz. Ocenenie „za položenie základov teórie návrhu mechanizmov" získal ako 90-ročný.
Len jediný raz v histórii získala nobelovku za ekonómiu žena. Minulý rok to bola Elinor Ostromová.
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.Všetko o Nobelových cenách si prečítate po KLIKNUTÍ.
