Ministrov projekt Slovenského telerozhlasu má podporu koalície len ako ideový zámer. Krajcer hovorí o politickej a odbornej diskusii. Jeho návrh má pritom prejsť skráteným konaním a už v novembri sa o ňom má hlasovať.
BRATISLAVA. „Je to moja predstava o fungovaní verejnoprávnych médií, na ktorú som získal politickú a dovolím si povedať, že do istej miery aj spoločenskú podporu."
Ešte ráno si bol minister kultúry Daniel Krajcer istý podporou pre svoj zámer zlúčenia STV so Slovenským
Slovenská televízia
3. 11. 1956 Začiatok vysielania Televízneho štúdia Bratislava.
15. 5. 1957 Prvá inscenácia.
29. 12. 1958 Štartujú bratislavské pondelky.
25. 2. 1962 Začiatok vysielania z Košíc.
29. 1. 1966 Vysiela už aj Banská Bystrica.
14. 2. 1970 Prvý farebný televízny prenos ČST - MS v lyžovaní v Tatrách.
9. 5. 1973 Pravidelné farebné vysielanie.
26. 6. 1974 Televízna veža na Kamzíku.
6. 10. 1975 Prvý pôvodný seriál z Bratislavy Vivat Beňovský.
11. 12. 1975 Dokončenie výškovej budovy STV v Mlynskej doline.
25. 11. 1989 Priamy prenos z mítingov v Bratislave.
1990 - 1993 Vystrieda sa sedem riaditeľov.
1. 1. 1993 Samostatné vysielanie STV na dvoch okruhoch, politici si cez Radu STV držia v televízii vplyv dodnes.
15. 1. 2003 Riaditeľom sa stáva Richard Rybníček, mení programovú štruktúru a v zadlženej STV prepúšťa.
rozhlasom a zrušenia viacerých okruhov.
Večer o šiestej sa už stretával s koaličnými poslancami v reštaurácii, aby im vysvetlil, o čo mu presne ide.
„Na ideový zámer má mandát od koaličnej rady, každý konkrétny krok však bude ešte predmetom rokovania," povedal SME podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon.
O ďalších rokovaniach hovoria aj poslanci KDH a SDKÚ. K zrušeniu rád, Rádia FM, či STV3 tak ešte nemusí dôjsť. Otázne je aj to, či Krajcer dokáže „SRTV" vytvoriť ešte tento rok, ako to oznámil.
„Vyžiadalo si to katastrofálne hospodárenie STV," vysvetľoval minister kultúry Daniel Krajcer z SaS, prečo nečakane a narýchlo rozbehol projekt zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. K spojeniu má dôjsť od januára, pre nové médium používa skratky SRTV aj STVR.
Televízna časť má mať už len dva kanály a rozhlasová štyri oproti súčasným šiestim. Zrušil by sa televízny športový kanál STV3 a plánovaný digitálny štvrtý, spravodajský kanál, pravdepodobne ani nezačne. Nahnuté to má Rádio_FM a zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu.
Financovanie novej inštitúcie sa budúci rok zmeniť nemá - uživiť ho majú koncesionárske poplatky, príspevok od štátu a reklama. Od roku 2012 by sa malo vyberanie poplatkov od koncesionárov skončiť.
Riaditelia z parlamentu
Slovenský rozhlas
3. 8. 1926 Radiojournal začal dvakrát týždenne vysielať z Bratislavy.
17. 4. 1927 Začalo sa vysielanie z Košíc.
31. 12. 1937 Na Slovensku bolo 106 078 koncesionárov.
jún 1944 Pri bombardovaní Bratislavy zasiahli budovu rozhlasu.
30. 8. 1944 Slobodný vysielač Banská Bystrica vyzýva na Povstanie.
21. 2. 1948 Rozhlas kontrolujú jeho pracovníci - komunisti.
21. 8. 1968 Sovietski vojaci obsadili rozhlas.
27. 3. 1985 Začalo sa vysielanie z pyramídy na Mýtnej ulici v Bratislave.
31. 12. 1987 Rozhlas na Slovensku má 1 014 586 koncesionárov.
5. 3. 1990 Začína poludňajší Radiožurnál.
4. 3. 1991 Vzniklo Rock FM Radio.
24. 5. 1991 Vznikol Slovenský rozhlas ako verejnoprávna inštitúcia.
28. 6. 2000 Relácie sú na internete.
6. 9. 2004 Nová programová štruktúra.
Nový riaditeľ má byť zvolený parlamentom na návrh mediálneho výboru ešte tento rok. Rady STV a SRo, ktoré mali právo voliť a odvolávať šéfov, zaniknú. „Supermédium" budú kontrolovať len licenčná rada a dozorná komisia.
„Posledný riaditeľ zvolený v parlamente sa volal Richard Rybníček. Dvaja riaditelia, ktorí boli volení Radou STV, sa volali Radim Hreha a Štefan Nižňanský," vysvetľoval minister.
Povedal tiež, že členovia rady nie sú nezávislí odborníci, ale parlamentom volení nominanti politických strán.
V najbližších mesiacoch sa rozhlas ani televízia sťahovať nemajú, no Krajcer hovoril aj o postupnej zmene sídla.
Nemá vraj ísť o taký nákladný projekt ako mediálny komplex, ktorého vybudovanie za štyri miliardy korún v centre Bratislavy zvažovala predchádzajúca vláda.
V projekte bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer) na mediálne centrum sa počítalo aj s pričlenením štátnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). O takomto kroku uvažuje aj Krajcer.
„Malo by k nemu dôjsť, ale až v druhom slede - približne o rok," povedala Krajcerova hovorkyňa Eva Chudinová.
Neistá podpora
To všetko sú však v tejto chvíli len zámery a Krajcer nemá podporu konkrétnych krokov v koalícii istú.
V pondelok dostal od koaličnej rady mandát na urýchlené rozbehnutie projektu novej verejnoprávnej inštitúcie.
To, čo včera predstavil, je iba jeho vízia bez definitívnej dohody koalície. Niektorí z vplyvných členov strán včera zlučovanie spochybňovali.
„Pán minister predostrel svoju koncepciu na koaličnej rade a dostal mandát z koaličnej rady, aby riešil výrazný a vážny problém verejnoprávnych médií. To splnil," povedal poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý.
Nemyslí si, že ide o konečnú verziu návrhu. O zmenách sa podľa neho bude diskutovať na mediálnom výbore parlamentu aj v jeho pléne. Vie si predstaviť aj jednoduchšie riešenie ako zlučovanie.
„Keď sme sa chceli zbaviť generálneho riaditeľa, mali sme ho odvolať. Za pár rokov prídeme na to, že najlepším riešením pre STV by bolo zrušiť ju a postaviť novú efektívnejšiu televíziu na zelenej lúke."
- Oznamy koalície musia byť jednoduché ako refrény Desmodu, píše Lukáš Fila.
- Plusom je aj to, ak politici o verejnoprávnych médiách aspoň rozprávajú, myslí si Konštantín Čikovský.
Zmeny sú možné. Chvíľu
Krajcer úpravy svojich zámerov pripúšťa. „Bude pokračovať odborná aj politická diskusia na túto tému."
Bývalý predseda Rady STV Miroslav Kollár hovorí o prekvapujúcom Krajcerovom kroku. „Vzhľadom na časové predstavy o realizácii tohto rozhodnutia ho vnímam ako vážne a ak mám byť úprimný, aj ako nezodpovedné."
Nerozumie, prečo chce zlučovať STV a SRo už od januára - najmä preto, že predtým hovoril o zásadných koncepčných zmenách až od roku 2012.
„Debata sa ani nezačala a zrazu prišiel s riešením, že o týždeň bude mať k dispozícii paragrafové znenie zákonov."
Procedúra zlučovania sa má začať skráteným legislatívnym konaním, pokračovať bude na novembrovej schôdzi parlamentu zmenou zákonov a v decembri by podľa Krajcera mali vymeniť súčasného riaditeľa STV Štefana Nižňanského.
Vytvorenie supermédia vláda vo svojom programe nemá. O jeho presadenie stála najmä Krajcerova SaS.
Prvý rozhlasový prenosový voz - rok 1941 a história vysielania. FOTO - SRo
Sú zaskočení. Riaditeľa nehľadali
Koaličné strany zatiaľ kandidátov na šéfa verejných médií nemajú. Zemková chce viesť rozhlas.
BRATISLAVA. Nový riaditeľ televízie a rozhlasu? Netušíme. Veď ešte v nedeľu sme nevedeli, že sa majú STV a Slovenský rozhlas tak rýchlo zlúčiť. Takto reagujú koaliční politici na otázku, kto bude šéfovať novej „SRTV", ktorá má podľa ministra kultúry Daniela Krajcera vzniknúť už v januári.
Koaličné strany hovorili už pred voľbami o odvolaní riaditeľa STV Štefana Nižňanského. S riaditeľkou rozhlasu Miloslavou Zemkovou problém nemali.
Zvažovalo sa najmä, že by sa zmenou zákonov zrušila Rada STV a nového šéfa televízie by po dohode v koalícii zvolil parlament.
Keďže doteraz návrh na zmenu voľby nepadol, o mene prípadného Nižňanského nástupcu sa hovorilo len opatrne.
Podľa informácií SME nebola dohoda na nominantovi ani v jednotlivých stranách, nieto medzi nimi.
Pred voľbami sa spomínal možný prestup Václava Miku. „STV ma vždy lákala," povedal odchádzajúci riaditeľ Markízy včera.
Seriózne sa však vraj na túto tému s nikým nebaví. „Ale nikdy nehovor nikdy."
„Ja mám ambíciu kandidovať na riaditeľku rozhlasu. To už som prerokovala aj s manažmentom a pripravujeme projekt," odpovedala na otázku, či má záujem šéfovať „supermédiu" riaditeľka SRo Miloslava Zemková.
Medzi politikmi sa ako kandidát spomína aj zakladateľ STV3 Andrej Miklánek či člen licenčnej rady Peter Abrahám.
Ani jedno z týchto mien však nepadlo v súvislosti s funkciou generálneho riaditeľa „supermédia", ktoré stále nemá definitívnu podporu vládnych strán.
(knm)
