BRATISLAVA. . Povinnosť platiť do zdravotnej poisťovne by mali mať po novom všetky fyzické osoby, ktorých príjem je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. Táto povinnosť sa však nebude týkať tzv. dohodárov, ako to pôvodne avizovalo ministerstvo zdravotníctva. Platiteľmi poistného sa tak stanú aj zamestnávatelia, ktorí tieto fyzické osoby zamestnávajú.
Ako ďalej vyplýva z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania, zdravotné odvody tiež budú platiť samostatne zárobkovo činné osoby z príjmu z prenájmu. Naopak, príjmu osobných asistentov sa táto povinnosť týkať nebude. Platiteľom poistného by sa od januára 2010 tiež mali stať niektoré osoby, ktorým sa vyplácajú dividendy, ako aj tie, ktoré majú príjem z kapitálového majetku a príležitostné príjmy.
Zmeny by sa mali dotknúť aj vymeriavacieho základu. "Vymeriavacím základom na platenie odvodov u zamestnanca sa stane jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, teda aj napríklad odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa, časť zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnancovi a podobne," ozrejmuje sa v materiáli. Naopak, ak niečo v daňovom zákone nebude zdaňované alebo bude oslobodené od dane, nebude sa z toho platiť poistné na zdravotné poistenie, okrem príjmu z dividend.
V prípade samostatne zárobkovo činných osôb dôjde k zjednoteniu vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby a tzv. dobrovoľne nezamestnaných. Minimálna platba preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb bude 14 percent zo 44,2 percenta z priemernej mesačnej mzdy. Maximálny vymeriavací základ ostáva na trojnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Okrem toho sa oproti súčasnému stavu pridávajú kategórie poistencov, ktorí nie sú povinní vykonávať ročné zúčtovanie poisteného. Tá sa od budúceho roku nebude vzťahovať na živnostníkov, ktorých čiastkový základ dane bude nižší ako 3948,72 eura.
Novela zákona by podľa ministerstva mala mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže príjmy z rozširovania základní pre výpočet odvodu na zdravotné poistenie sú vyššie. Naopak, vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne negatívny z dôvodu zvýšenia odvodového zaťaženia. Negatívny bude aj celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva, pričom veľkosť vplyvu závisí od počtu opatrení, ktoré sa danej domácnosti dotýkajú.
