Je podľa vás situácia taká vážna, že treba urýchlene prijať zákon a spojiť STV a SRo?
„Situácia je vážna. Hovorím to ako riaditeľka rozhlasu. Rozhlas je na hrane. Nemá už ďalšie zdroje šetrenia. Naozaj môže ešte niečo upratať v rámci usporiadania nejakých vnútorných procesov. Ale nemôže to robiť sám. Ak niekto zobral politickú zodpovednosť za riešenie, tak to nie je na odstrel, skôr má odvahu. Ale naozaj, v návrhu bude dôležité každé slovo.“
O návrhu ste debatovali v piatok. Ste v pracovnej skupine na prípravu zákona, čo si o ňom myslíte?
„Ťažko sa mi rozpráva o niečom, čo som nedostala do rúk. Vysvetlili sa tam niektoré veci. Bolo nám objasnené, prečo tá rýchlosť. Teraz to už chápem.“
Tak prečo tak rýchlo?
„Od 1. 1. 2012, keď sa má prejsť na systém nového financovania (zrušenie úhrad od ľudí – pozn. red.), bude to znamenať veľmi veľký zásah do organizmu médií. Médiá by mali byť už pripravené na takú veľkú zmenu. Budú sa inak nastavovať rozpočty, vnútorné procesy. Aby prechod bol úspešný a bezkolízny, treba to koordinovane riadiť, aby to bolo v oboch médiách v rovnakom čase, rovnakou mechanikou a postupnosťou. To je dôvod, prečo sa uvažuje o nejakej forme spojenia už predtým. Navyše, rozhlas a televízia sú naozaj nekompatibilné. Rozhlas možno riadiť manažmentom kontinuálnych zmien, v STV musí prísť krízové riadenie.“
Zdá sa, že sa vám ten zámer celkom pozdáva?
„Ja v ňom vidím isté rácio. Ale môžem ho podporiť alebo nepodporiť, keď reálne dostanem do ruky návrh. Detaily a spojky v zákone môžu byť veľmi dôležité. Neviem, aká je tam miera autonómie médií. Keby to spojenie bolo úplné, považujem to za neprípustné.“
Ste v pracovnej skupine na prípravu zákona, ktorý sa má predložiť na budúci týždeň, a nepoznáte samotný návrh?
„Poznám zásady. Došlo k istému posunu oproti tomu, čo minister prezentoval na poslednom zasadnutí. Napríklad kontrolný orgán Dozorná komisia bude mať 10 členov. Mojou úlohou v komisii je, keď už by malo prísť k spojeniu, zachovať čo najvyššiu mieru autonómie pre rozhlas. Ale aj z hľadiska toho, že keď som sa päť rokov sústredila na to, aby sa rozhlasáci stotožnili so svojím médiom a pochopili, že treba robiť zmeny a tie sa robia, je ťažké v jednom momente povedať, že vy už nie ste rozhlas.“
Čo hovoríte na upozornenia, že keď sa spojí chorá televízia so zdravým rozhlasom, môže si rozhlas pohoršiť?
„To bola jedna vážna téma na stretnutí, viacerí sa na to pýtali. Bolo povedané, že existuje predbežná dohoda, že sanovanie straty televízie nebude môcť prebiehať naraz. A že to bude riešiť štát, že sa dlh bude riešiť mimo toho nového organizmu, ktorý vznikne.“
Je tam nejaké riziko pre rozhlas?
„Ak dlhová služba bude riešená mimo nového organizmu, tak nie. A ak bude mať rozhlas samostatnú rozpočtovú kapitolu, tak tiež nie.“
Ako vnímajú ľudia v rozhlase Krajcerov plán?
„Samozrejme, obávajú sa. Ja som aj napísala dovnútra rozhlasu také vysvetlenie súčasného stavu, že ho nevyhodnocujem ako kritický. Že považujem situáciu v rozhlase za stabilnú. Snažila som sa im vysvetliť, že ide o zámer a že urobím všetko pre to, aby rozhlas ostal vo vysokej miere v tom novom organizme autonómny. Že kopem za rozhlas, nie za televíziu či za vládu.“
Vedeli ste skôr, že sa chystá spojenie televízie a rozhlasu?
„Na konferencii o verejnoprávnych médiách 1. októbra minister povedal, že príde s razantným riešením a že vymenuje odbornú komisiu. Vedeli sme, že sa chystá riešenie mediálnych problémov, rušenie koncesionárskych zákonov, bližšie sme nevedeli nič.“
Nemyslíte si, že je to len upravená verzia mediálneho komplexu, ktorý navrhoval minister Maďarič, keďže ho opäť robí Nataša Sláviková?
„Myslím si, že nie je. Z toho, čo cítim v tej diskusii, nie je to tá postupnosť, filozofia, ako navrhoval Maďarič.“
Väčšina analytikov sa zhodla, že im chýba analýza, či to bude výhodné. Vám nechýba?
„Keď minister vystúpil s týmto riešením, vyvolalo to búrku. Množstvo návrhov, emócií, požiadaviek – spustilo to diskusiu.“
Nechýba vám teda analýza?
„Analýzy budú nevyhnutné. On nás vyzval identifikovať spoločné agendy, niektoré aj vymenoval. Ale vypočítať šetrenie momentálne presne na jedno euro sa nedá. To sa dá urobiť v tom procese.“
Kde vidíte pozitíva?
„Konkrétne zmeny nepoznám. Možno dôjde k šetreniu na stredných článkoch riadenia, web by mohli mať spoločný. My už robíme analýzu, ktoré agendy sú spoločné a ktoré by mohli byť bez veľkého rizika spoločne riadené. Napríklad tvorba a výroba nemôžu byť spoločné, jednoducho, to sa nedá. To ako keby ste spojili fabriku na bicykle s fabrikou na autá.“
Aký model zlučovania by ste odporučili vy?
„Ak by sa to malo spojiť, tak by to malo byť spojenie dvoch autonómnych celkov do systému, ktorý by bol pružnejší ako súčasný, lacnejší, efektívnejší a bol by východiskom pre ďalší vývoj. Pretože to, čo teraz zažívame, je stagnácia.
Takto to určite chce aj Krajcer.
„Ale vôbec to nepovedal. Ja jeho predstavu ťažko viem identifikovať na jednotlivosti.“
Krajcer ohlásil, že novú inštitúciu má riadiť jeden riaditeľ. Váš názor?
„Možno je moja vízia iná ako ministrova. Ja si predstavujem niečo ako holding týchto médií. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia budú vystupovať samostatne, riadené samostatnými manažmentmi. Ale budú mať jeden spoločný, tzv. koordinačný dáždnik. Ten bude koordinovať viaceré procesy a kontrolovať rozpočet. Pre rozhlas je dôležité, aby mal v novom organizme autonómiu nielen významovú, ale aj rozpočtovú. Ten špic, generálny riaditeľ, je koordinátor. Je to akýsi nárazník medzi parlamentom a médiami, taký vankúš. Poznám taký model aj v rámci EBU.“
Kto by mal generálneho riaditeľa voliť?
„Rada v parlamente a myslím si, že by riaditeľa mohla vymenovať.“
Ako by vyzeralo financovanie?
„Hlavne z úhrad, reklamu by som ponechala v súčasnom rozsahu.“
Aj teraz je to financované z úhrad a reklamy a nestačí to.
„Aj keby ostali rovnaké príjmy, je možné v súčasných štruktúrach šetriť. Európa bude sledovať skôr rovinu financovania médií, a nie spojenie.“
Pre médium je podľa vás teda lepšie, ak bude úplne odpojené od štátneho rozpočtu a ostanú platby od ľudí?
„Áno. Je lepšie byť v tomto prípade chudobný a nezávislý ako ešte chudobnejší a závislý. Toto sme s manažérmi v rozhlase rozpracúvali a toto je naša predstava.“
Ak sa vráti voľba do parlamentu, vidíte nejaké riziká?
„To, že sa môže na vrcholovú pozíciu dostať politický nominant, ktorý to dostane za odmenu alebo aby mohol médiá využiť. No dajú sa nastaviť kontrolné mechanizmy, ako tomu zabrániť. Napríklad u nás cez štatút programových pracovníkov tak, že generálny riaditeľ nemôže vstupovať do spravodajstva. Pretože je nárazníkom medzi politikom a výkonom novinára. Takéto niečo aj preto nemôže riadiť jeden človek, musí to byť tím špecialistov. V prípade televízie by to mal byť iný typ špecialistov ako v prípade rozhlasu.“
Budete kandidovať?
„Zatiaľ o tom neuvažujem. Pripravujem projekt na riaditeľa rozhlasu, či to už bude na základe súčasneho zákona, alebo po novom. Ja som si dokonca prečítala, že Rybníček navrhuje, že prvým riaditeľom by som sa mala stať ja. Ďakujem mu za dôveru, ale takáto funkcia zatiaľ vôbec neexistuje a nedá sa k tomu nijako vyjadriť, kým nepoznám kritériá.“
Ale keby vypísali výberové konanie, prihlásite sa?
„Neviem, ako budú nastavené kritériá, ako bude postavená voľba, pravdepodobne nie. Na takéto niečo potrebujete jednoznačne politickú podporu, pretože vás volia politici. Ja nechodím, nelobujem a nevybavujem si podporu. Necítim politické krytie, a na to, aby niekto mohol byť zvolený v parlamente, musí mať politické krytie. Ale mňa nikto nevyzval, aby som nad tým uvažovala alebo to nejako riešila.“
