Zdá sa to logické a samozrejmé. Ale nie je.
Sú ľudia, ktorí nad očividne predraženým tovarom zajasajú. Neváhajú vziať si dokonca úver, aby ho mohli kúpiť.
Tým ľuďom sa hovorí díleri, traderi alebo jednoducho špekulanti na finančných trhoch. A tým predraženým tovarom, nad ktorým sa rozplývajú blahom, sú akcie, dlhopisy alebo meny.
Nie, traderi nie sú podivné indivíduá s pomäteným rozumom. Ich úvaha je mimoriadne prostá. Cena akcií je vysoká, pretože je o ne záujem. Kým záujem potrvá, cena porastie.
Trader ich kúpi s ostatnými, počká, až cena ešte trochu vyrastie, a potom ich zavčasu predá. A pokiaľ takto uvažujú aj ostatní, dopyt je zaručený. Aj rast cien. A vzniká cenová bublina. Čo existuje kapitalizmus, existujú aj cenové bubliny.
Nie vždy je ľahké ich rozpoznať. Pri žemli každý akotak tuší, koľko by asi mala stáť. Ale pri eure? Koľko by malo stáť jedno euro dolárov?
Nerozpoznaná cenová bublina sa tak môže nafukovať do apokalyptických rozmerov. Kým jedného dňa podivuhodne rýchlo nespľaskne.
Máme polovicu októbra a traderi na Manhattane, v City či vo Frankfurte sa rozplývajú blahom nad rastúcimi akciovými trhmi či posilňujúcim sa kurzom – rozumejme rastúcou cenou eura.
Všimli si už, že dobré dva mesiace európsky rast akosi spomaľuje? Že kde nie je hospodársky rast, nemôže byť ani posilňovanie akcií a meny? Väčšina si všimla, ale nedbá.
Teraz by som asi mala varovať pred prepadom akciových trhov. Lenže je dokázané, že laická aj odborná verejnosť si selektívne vyberajú pozitívne správy.
Chcú počuť o raste, nie o poklese. Čo zároveň znamená, že sa nám bublina bude ešte nejaký čas ďalej nafukovať.
Autor: riaditeľka Next Finance
