Vlády rozložili náklady gréckej cesty na daňových poplatníkov v Európskej únii. Banky, ktoré vlády zachraňovali a vďaka eurovalu zarobili na gréckych investíciách, sú z toho vonku. Je veľmi dôležité, aby sme v tom nepokračovali, hovorí nemecký profesor KLAUS F. ZIMMERMANN.
V Európe sa diskutuje o novom mechanizme sankcií voči „rozpočtovým hriešnikom“. Návrh je taký, že sankcie nebudú automatické. Je to naozaj zmena?
„Prakticky to nie je žiadna zmena. Myslím si, že je to vážna chyba.“
Prečo?
„Vývoj ukázal, že maastrichtská zmluva a snaha o fiškálnu stabilizáciu je potrebná. Teraz máme krízu, pretože najprísnejšia forma zmluvy sa nikdy neuplatnila. Tí, ktorí zhrešili, mohli povedať: odpustíme sami sebe.“
Podľa iného návrhu majú nezodpovedné krajiny prísť o hlasovacie práva v Rade EÚ.
„Únia je taká komplexná, že nie je úplne podstatné ani to, či máte, alebo nemáte hlasovacie práva.“
Dohodli sa na tom nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Sarkozy.
„Pani Merkelová prehrala túto diskusiu, pretože pôvodne pretláčala drsné automatické sankcie. Bol by som radšej, keby to bolo niečo striktnejšie, čo presadzuje aj Európska centrálna banka, a to je preverovanie rozpočtovej politiky v rámci únie a rozhodovanie o sankciách.“
Treba iné sankcie?
„Nejaké sankcie sú v poriadku. Otázkou je, či finančná sankcia pomôže krajine, ktorá má veľký deficit.“
Ako by to malo fungovať?
„Je nevyhnutné zisťovať, či je stabilizačná politika vlády v poriadku. Urobí sa zoznam požiadaviek, čo má urobiť. Otázku je, aké sú dôsledky, keď sa toho nebude držať. Nakoniec tam budú sankcie, možno finančné, ktoré sú nevyhnutné. Ak nebude dodržiavať pravidlá, musí odísť z klubu.“
Dôvod, prečo sa o nových sankciách diskutuje, je ten, že obranný val má v roku 2013 skončiť. Potvrdila to nemecká kancelárka. Je to správne?
„Je veľmi dôležité, aby sme v tom nepokračovali, lebo to bola chyba od začiatku.“
Prečo?
„Pretože euroval nestabilizuje rozpočty, je to veľké nebezpečenstvo. Ak niekto má problém, povie a dostane peniaze. Maastrichtská zmluva hovorí, že rozpočtová politika je nezávislá a krajina za chyby pyká. Eurovalom sme obišli Maastrichtskú zmluvu. Celá Európa podvádzala."
Vyriešil euroval niečo?
„Nevyriešil grécku krízu. Grécko si stále požičiava za rovnaké úroky ako počas krízy. Grécko je teraz v nebezpečí, že nedostane ďalší úver. Čo by pomohlo, je práve nezávislá inštitúcia monitorujúca fiškálnu politiku a kritizujúca vlády. Po druhé, ak je problém, musí byť možné reštrukturalizovať dlh krajiny.“
Čo je v pozadí kolektívnej pomoci?
„Španielske, francúzske a nemecké banky, ktoré špekulovali v Grécku a majú obrovské prémie na úrokových sadzbách. Normálne, keď kupujete rizikový cenný papier, môžete prísť o peniaze. Ale my sme podviedli trh. Vytvorili sme systém, ktorý dovoľuje bankám, aby sa z toho dostali a zarobili veľa peňazí. A toto dotujú daňovníci po Európe vrátane chudobných krajín, ako je Slovensko. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme maastrichtskú zmluvu doplnili o dodatok, ktorý povie, ako môžeme reštrukturalizovať dlh krajín.“
Banky vychádzajú z toho ako víťazi.
„Áno, sú to práve banky, ktoré dostávajú od vlád veľa peňazí a nemuseli to samy zaplatiť. Napríklad Hypo Real Estate, ktorá tiež investovala do Grécka. Nemecká a francúzska vláda rozdelili náklady na celú Európu cez grécku pôžičku a euroval. Je to zlá a protitrhová politika.“
Slovensko odmietlo podieľať sa na pomoci Grécku. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?
„Bolo veľmi kritizované, no nie mnou. Rozumiem pocitom slovenskej vlády. Systém bol celkovo zlý. To, čo bolo potrebné urobiť, je strih tam, o čom sme už hovorili – v bankách alebo investoroch, ktorí investovali v Grécku.“
Bude ďalšia krajina kráčať gréckou cestou?
„Krajiny ako Írsko, Španielsko majú tiež problémy, možno zajtra ich bude mať Taliansko. Na druhej strane treba vidieť aj to, že v Británii dochádza k extrémne drastickým stabilizačným opatreniam. Robili by sa ťažšie, ak by nebolo gréckej krízy. Práve som sa vrátil z USA. Američania sa hádali, že euro je slabé a že sa zlomí, ekonóm Roubini hovoril o kolapse.“
No dolár sa teraz oproti euru výrazne oslabuje.
„Zábavné na tom je, že pred niekoľkými mesiacmi si ľudia mysleli, že keby sme nemali euroval, mali by sme problém so silou eura. Potom sme zistili, že tento systém nefunguje, ale euro je čoraz silnejšie, takže niečo nebolo v poriadku. Myslím, že v skutočnosti je to o tom, kto robí svoju prácu lepšie. Čína, USA alebo Európa. V tomto momente je očividné, že USA si nerobia svoju domácu úlohu, a preto sa euro stáva silnejším.“
Americká centrálna banka chce kúpiť štátne dlhopisy, aby udržala úrokové sadzby na nízkej úrovni. Niektorí ekonómovia hovoria, že je to cesta, ako vyostriť menovú vojnu, pretože dolár sa oslabuje možno každý deň.
„Lacný dolár potrebujú, aby splnili Obamov cieľ zdvojnásobiť export, čo je veľmi náročné. Podľa mňa však skôr pripravujú infláciu, aby znížili dlh.“
George Soros kritizoval načasovanie znižovania výdavkov v Nemecku, pretože nemecká ekonomika teraz rastie veľmi rýchlo a darí sa jej exportu.
„Nemyslím, že má Soros pravdu. Je pravda, že naše ozdravovanie prichádza silne cez export. Ale tiež vidíme silnejúci import. Boli sme svetovým šampiónom v exporte, ale aj v importe. Nemci nakupujú veľa z rôznych kútov sveta, preto sa Nemecko pokladá za lokomotívu Európy v tomto momente."
Prečo je aktuálne európska ekonomika v lepšej kondícii ako v Spojených štátoch?
„Nie všade, nemeckej ekonomike sa darí. Francúzsko na tom nie je tak dobre, majú veľa problémov, Španielsko má veľa problémov. V porovnaní s Nemeckom kríza zasiahla USA na širokej báze. V Nemecku sa to týkalo len niektorých sektorov – exportne orientovaných, nič iné. Zvyšok je stabilný, preto sme trochu šťastní, toto je nemecký zázrak, ktorý v skutočnosti nie je zázrak.“
Čo môže urobiť taká krajina ako Slovensko?
„Ťažká otázka. Za prvé, musíte pracovať na konkurenčných výhodách. Musíte identifikovať tovary, ktoré viete predať. Po druhé, konsolidovať verejné financie. Reagovať na demografické zmeny. To je všade na stole v Európe.“
Boli ste poradcom Barrosa v otázkach aj pre pracovný trh. Na Slovensku je návrh, že minimálna mzda by mala byť rozdielna v jednotlivých regiónoch. Je to dobrý nápad?
„Vôbec nie som priaznivcom minimálnej mzdy.“
Prečo?
„Myslím si, že minimálna mzda berie šance ľuďom, aby získali prácu. Regionálne rozdiely v minimálnej mzde sledujú logiku, že ak existujú regionálne rozdiely v nákladoch na život, malo by sa to odraziť aj v minimálnej mzde. Ale to nemá nič spoločné s voľným trhom. Je to neefektívne. Ak chce vláda pomôcť chudobným, nech podporí priamo deti, detské škôlky.“
Výhrady má aj Trichet
Ekonomickí ministri sa dohodli, že ani nový sankčný mechanizmus nebude automatický. Nasrdilo to šéfa Európskej centrálnej banky.
BRATISLAVA. Zľavenie z ambície automaticky trestať „rozpočtových hriešnikov“, kritizuje už aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Požiadal, aby sa návrh nových rozpočtových pravidiel stiahol, lebo, ako píšu Financial Times, neobsahuje jeho námietky. Hovorca predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya potvrdil, že do správy zahrnú námietky šéfa ECB.
Mäkké pravidlá
Po novom krajina, ktorá bude mať vyšší ako trojpercentný deficit alebo jej dlh prevýši 60 percent HDP, dostane pol roka na nápravu. Postup má navrhnúť Európska komisia, o opatreniach bude hlasovať Rada EÚ. Po polroku vystavia krajine vysvedčenie ekonomickí ministri. Sankcia padne až po tom, čo to schváli väčšina z nich.
„Je to nepružný systém a bude trvať dlho, kým sa tresty aplikujú. A bude sa im dať ľahko vyhnúť,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Disciplinárne konanie podľa doterajších podmienok môže trvať dlhšie, trest tiež nie je automatický. Rozhodujú o nej dvojtretinovou väčšinou ministri financií. Sankciu nedostala žiadna krajina, hoci viaceré majú vyšší deficit aj dlh k HDP.
Dnes je sankcia dvojzložková. Ide o bezúročný vklad vo výške 0,2 percenta HDP a 10 percent z časti, o ktorú deficit prevyšuje povolenú trojpercentnú hranicu.
Reformy zohľadnia
Niektoré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka, Grécka a Talianska žiadali, aby sa časť výdavkov na obranu, výskum či na infraštruktúru do výpočtu dlhu a deficitu nezarátali. Neprešlo to. Po novom by sa však pri prekročení deficitu mali zohľadňovať náklady na druhý dôchodkový pilier. To presadzovalo aj Slovensko.
Aké budú sankcie sa asi rozhodne koncom budúceho týždňa na summite európskych lídrov. Francúzsko už súhlasilo s návrhom Nemecka, aby nezodpovedná krajina stratila hlasovacie práva v rade. Berlín mal sľúbiť Parížu, že sa do zmluvy zapracuje časovo neobmedzený záchranný fond.
Eurokomisia tiež chce kontrolovať národné rozpočty pred ich schválením.
(of, dak)
