BRATISLAVA. Na pilotných sociálnych podnikoch, ktoré vznikli za exministerky práce Viery Tomanovej (Smer), si privyrábali aj riaditelia úradov práce. Podľa informácií z ministerstva práce ide o štyroch šéfov. Dvaja spolupracovali so Spišsko-gemerským sociálnym podnikom, jeden s Veľkokrtíšskym a jedna s Horehronským sociálnym podnikom.
V prípade Spišsko-gemerského ide o Michala Komaru, šéfa Úradu práce v Spišskej Novej Vsi a Margitu Petrovú, šéfku Úradu práce v Rožňave. Veľkokrtíšskemu sociálnemu podniku radil Rudolf Boroš z Úradu práce vo Veľkom Krtíši. Eva Krahulcová, šéfka Úradu práce v Brezne spolupracovala s Horehronským sociálnym podnikom.
Príslušníci strán
Vo väčšine prípadov ide o ľudí spriaznených so stranou Smer či HZDS.
Boroš kandiduje v novembrových komunálnych voľbách za Smer za poslanca do mestského zastupiteľstva vo Veľkom Krtíši. Petrová je okresnou tajomníčkou Smeru v Rožňave. Krahulcová kandidovala pred ôsmimi rokmi do parlamentu za HZDS.
Komara kandiduje vo voľbách za primátora ako nezávislý, v súčasnosti je však členom klubu Smer, HZDS a SNS ako poslanec mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi.
Podľa informácií, ktoré priniesli viaceré médiá, boli za všetkými tromi pilotnými sociálnymi podnikmi ľudia zo Smeru. Za Veľkokrtíšskym a Horehronským podnikom mal byť Juraj Thomka, známy poslankyne Smeru Jany Laššákovej.
Spišsko-gemerskému zase šéfoval Jaroslav Chanas, syn starostu za Smer v Gemerskej Polomke.
Poznali sa
Štyria riaditelia úradov práce boli v pilotných sociálnych podnikoch členmi takzvanej odbornej rady. „To bol tím, ktorý mimo pracovného času podával pohľad zo života, dávali sme stanoviská, vyhodnocovali sa modely, odporúčali sa korekcie,“ hovorí Komara. Týkalo sa to však aj vzdelávania či výberu klientov z úradu práce, ktorí by boli vhodní na toto vzdelávanie, dopĺňa Krahulcová.
Za túto činnosť mali dohodnutú hodinovú odmenu od 14,77 do 14,94 eura. Traja z nich zhodne tvrdia, že toho veľa nedostali, s Petrovou sa nám nepodarilo spojiť.
„Nedostal som nič. Nikdy nebola táto mzda vyplatená,“ tvrdí Boroš. Zmluvu podpísal aj radil, ale na konci roka mu vraj prišlo vyúčtovanie s nulou. Tvrdí, že nezisťoval, prečo ho nevyplatili. „Som taký typ človeka. Nezaplatili, nezaplatili.“
Boroš hovorí, že to robil preto, aby pomohol sociálnemu podniku a regiónu. S prvým riaditeľom Veľkokrtíšskeho sociálneho podniku Róbertom Pavlickým sa Boroš poznal osobne.
Komara povedal, že jeho odmena bola symbolická. Za rok vraj zarobil asi 130 eur. „Nerád by som bol za to pretriasaný v médiách,“ hovorí kandidát na primátora v Spišskej Novej Vsi.
Jedine Krahulcová nám presne zistila, koľko z Horehronského podniku dostala. „Za rok 2008 to bolo 682,4 eura a za rok 2009 179,48 eura. Daň som odviedla, nemám sa za čo hanbiť,“ povedala. Či si podobným spôsobom privyrábali aj iní riaditelia úradov práce, sa nepodarilo ministerstvu práce zatiaľ zistiť.
Ministerstvo vyčkáva
Pilotné sociálne podniky si platili odborníkov - šéfov úradov práce aj napriek tomu, že každý z nich musel mať partnerskú zmluvu s úradmi práce. Tak si to vyžadovalo ministerstvo, ktoré pilotné podniky financovalo pôvodne z európskych a neskôr z našich peňazí.
Ministerstvo prikázalo sociálnym podnikom ukončiť spoluprácu s riaditeľmi úradov práce v roku 2009. „Činnosť týchto rád sa ukázala ako vysoko neefektívna,“ povedala hovorkyňa ministerstva Slávka Selešová.
Ministerstvo práce momentálne rieši, či vyvodí proti týmto riaditeľom nejakú zodpovednosť. „Očakávame ich zdôvodnenia. Tam, kde sa preukáže, že ich činnosť v sociálnom podniku nebola opodstatnená, určite vyvodíme konzekvencie,“ povedala Selešová z ministerstva.
Osem pilotných podnikov začalo svoju činnosť v auguste 2008. Mali dostať až 95 percent z oprávnených nákladov z eurofondov. Spolu išlo o viac ako 25 miliónov eur. Po audite Európskej komisie už vyplatené peniaze, viac ako 10 miliónov eur, išli zo štátneho rozpočtu.
Ministerstvo práce žiada peniaze naspäť. So štyrmi podnikmi už ukončilo zmluvu. Ďalšie štyri poniky v súčasnosti rieši.
