BRATISLAVA. Slovenskí vinohradníci finišujú so zberom hrozna. Tohtoročná úroda bude patriť medzi najhoršie za uplynulé roky.
Vinohradníci sa zhodli, že tento rok bol extrémne zlý. „Takýto ročník nepamätajú ani naši starí rodičia,“ povedal Roman Janoušek, výrobný riaditeľ spoločnosti Janoušek.
Zlú úrodu spôsobilo počasie
Za takmer polovičnú úrodu môže najmä počasie a následné choroby, ktoré postihli vinohrady na Slovensku. Poveternostné podmienky boli živnou pôdou najmä pre múčnatku a peronospóru.
„Tento rok spadlo o 170 percent viac zrážok ako v minulom,“ povedala Jaroslava Kaňuchová-Pátková výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku. Niektoré vinohrady navyše spustošili aj krúpy. Vinohradníci však dokázali udržať hrozno v dobrej kvalite.
„Napriek všetkým úskaliam sa nám hrozno podarilo udržať zdravé a jeho menšia časť dokonca stále dozrieva vo vinohradoch. Práve z tejto suroviny očakávame najlepšie moky ročníka 2010,“ povedal Samuel Waldner z Vinárskych závodov Topoľčianky.
Predbežné odhady aj napriek tomu ukazujú, že tohtoročná úroda je až o polovicu nižšia ako v minulých rokoch. „Ešte to nemáme presne vyhodnotené, ale je to zhruba 50 percent oproti minulému roku,“ povedala riaditeľka spoločnosti Karpatská perla Margita Šebová.
Zlé počasie spôsobilo aj nižšiu kvalitu hrozna. „Je priemerná, pri akostných vínach dosahovala cukornatosť pri zbere 18 až 19 stupňov normalizovaného muštomeru.“ povedala Jaroslava Kaňuchová–Pátková. V lepších rokoch môžu niektoré odrody dosiahnuť cukornatosť 27 až 29 stupňov.
Ceny vína sa meniť nebudú
Nižšia úroda spôsobí, že sa u nás vyrobí aj menej vína. „Tento rok vyrobíme v porovnaní s rokom minulým takmer o 40 percent menej vína,“ povedala Šebová.
Ceny by však mali ostať na takmer rovnakej úrovni, aj keď náklady na produkciu hrozna sa tento rok zvýšili. „Sú takmer dvojnásobne vyššie ako minulý rok. Ak by stúpla cena, tak len vybraných vín najvyššej kategórie a maximálne o päť percent,“ povedala Jaroslava Kaňuchová–Pátková.
Ceny drží najmä konkurencia v podobe dovážaných zahraničných vín z Talianska, Francúzska, ale aj z Čile či Austrálie. Tá ich nepustí vyššie.
„Sme otvorený trh a dováža sem celý svet. Slovenský producent preto nebude môcť niečo robiť. Je to možno aj dotáciami, ktoré nie sú rovnaké pre všetkých v rámci Európskej únie. Keď máte spoločný trh a jeden dostáva nepomerne viac a druhý menej, potom nemôžete robiť rovnakú cenotvorbu,“ povedal majiteľ vinárskej firmy Jaroslav Ostrožovič.
Pijeme kvalitnejšie vína
Ľudia na Slovensku si postupne zvykajú na kvalitnejšie produkty. „Slovenský konzument sa naučil piť dobré slovenské vína v sume sedem až deväť eur. Ak je produkt kvalitný, je ochotný si aj priplatiť,“ povedal Janoušek.
Tento rok môžeme na Slovensku očakávať štandardnú ponuku. „Špičkové vína budú skôr výnimočné,“ vraví Ostrožovič.
Ročník 2010 podľa Šebovej určite nebude taký ako predchádzajúce, ale niektoré biele vína môžu byť zaujímavé najmä aromaticky.