Ako dlho má mať právo zamestnávateľ skúšať nového pracovníka? O tejto otázke sa sporia zamestnávatelia s odbormi aj politikmi. Dlhšia skúšobná lehota môže ovplyvniť aj schvaľovanie úverov.
BRATISLAVA. Pol roka až rok. Toľko požadujú zamestnávatelia času, aby mohli vyskúšať, či sa nový pracovník osvedčí. Chcú to presadiť v novele Zákonníka práce.
Dnes je skúšobná lehota tri mesiace. Počas tohto času môže firma pracovníka zo dňa na deň bez udania dôvodu vyhodiť. Rovnako však môže aj zamestnanec z firmy odísť.
Boj o mesiace
Dĺžka skúšobnej lehoty vyvolala ostrú diskusiu. Zamestnávatelia chcú viac času a voľnosti. Riaditeľka divízie ľudských zdrojov SPP Viera Ottová súhlasí s navrhovanými šiestimi mesiacmi.
Rovnako aj Andrea Kopná z Orange. Zamestnanci počas tejto lehoty podľa nej nepracujú často v praxi, lebo ich školia. Preto sa ešte nedá usúdiť, ako sa osvedčia.
Čo chcú zmeniť v Zákoníku práce
Odborári:
- Skrátiť týždenný pracovný čas.
- Znížiť nadčasy.
- Zrušiť dohody o vykonaní práce.
- Prísnejšie vymedziť závislú prácu.
- Zjednodušiť prijímanie a prepúšťanie zamestnancov.
- Zaviesť flexibilnejší pracovný čas.
- Predĺžiť skúšobnú lehotu.
- Skrátiť výpovednú lehotu.
- Zrušiť súbeh odstupného a výpovednej lehoty.
- Umožniť opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú.
Črtajú sa však aj iné riešenia. Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták navrhuje, že skúšobnú lehotu by „mohla riešiť aj dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom“. Nemal by to podľa neho riešiť zákon. Ak budú zamestnanci v práci „zabetónovaní“, zníži sa tým ochota firiem prijímať nových, tvrdí.
Odborári sa bránia. Predlžovanie skúšobnej lehoty, keď sú zamestnanci v neistote, sa im nepáči. „Pre bežných zamestnancov tri mesiace stačia,“ povedal Emil Machyna z OZ KOVO. Takto chcú firmy len získať priestor na to, aby mohli vyhodiť ľudí zo dňa na deň, tvrdí.
Šesťmesačná skúšobná lehota funguje napríklad v Austrálii. Podmienky sú však iné. Monitoruje sa výkon zamestnanca. Ak s ním šéf nie je spokojný, prichádza rad rozhovorov, ktoré musia byť aj písomne zdokumentované. Výhrady musia byť jasné sformulované a pracovník musí dostať šancu odstrániť chyby v práci – tak opisuje situáciu čitateľka Helena, ktorá v Austrálii pracuje.
Proti zamestnávateľom stoja aj poslanci. Predĺženie podľa nich nie je potrebné. „Skušobná lehota na tri mesiace je dostatočná,“ povedal Július Brocka z KDH.
Pridáva sa k nemu aj exministerka práce Viera Tomanová (Smer): „Za tri mesiace zamestnávateľ musí vedieť, či pracovník vie alebo nevie pracovať.“
Skúšobnú lehotu chcú podľa nej firmy zneužívať na to, aby mohli ľudí ľahko vyhodiť.
Súhlasí s ňou aj Miroslav Beblavý z SDKÚ. Dĺžka lehoty skúšania zamestnanca podľa neho závisí aj od pravidiel výpovede. Tie sa v zákonníku majú zmeniť tiež. Ako, však ešte nie je jasné. Veľké šance predĺženie výpovednej lehoty Beblavý nedáva: „Nemyslím si, že by to koalícia podporila.“
Ministerstvo práce pod vedením Jozefa Mihála (SaS) sa k návrhu ešte vyjadrovať nechce.
Úver možno získate inak
Predlženie skúšobnej lehoty by malo negatívny vplyv aj na bonitu klientov z pohľadu bánk. „Pokiaľ niekto pracuje v skúšobnej alebo výpovednej lehote, je jeho príjem na získanie úveru neakceptovateľný,“ povedal hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Sprísnené podmienky sú aj pri zamestnaní na dohody o vykonaní práce, dohodách o brigádnickej práci študentov a pri podpísanej pracovnej zmluve na čas určitý.
Ak by sa zmenil súčasný Zákonník práce, tak banky pripúšťajú zmenu podmienok na získanie úverov. „Pravidlá pre akceptovateľnosť príjmov vychádzajú z platného zákonníka. Ak dôjde k zmenám, je možné, že pravidlá na získanie úveru sa budú upravovať,“ povedal Frimmer.
Dlhá skúšobná lehota sa môže zneužívať
Analytik UniCredit Bank DÁVID DERENÍK nie je za predlžovanie skúšobnej lehoty. Tvrdí, že nepôjde o skúšku, ale o krátkodobý pracovný pomer.
Ako hodnotíte navrhované predĺženie skúšobnej lehoty na šesť mesiacov až rok?
„Súčasnému krátkodobému plánovaniu firiem by určite pomohla vyššia flexibilita na trhu práce. Pred krízou tieto zmeny neboli také nutné. No domnievam sa, že predĺženie skúšobnej lehoty nie je správnou cestou. Hrozí hazardovanie so slovom skúšobná. Namiesto skúšania vhodnosti kandidáta môže byť zneužívaná na krátkodobé najímanie práce. Zamestnanec by mal zmluvne tušiť, či ide o jeho skúšanie, alebo využívanie zákonnej možnosti zo dňa na deň ho poslať domov, lebo nie je práca.“
Zamestnávatelia navrhujú, že by skúšobná lehota mala byť na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
„Ak by sa na začiatku dohodli na dĺžke skúšobnej lehoty, to by mohol byť dobrý nápad. Ale malo by tam byť ohraničenie, horný strop dĺžky skúšobnej lehoty. Napríklad najviac šesť mesiacov.“
Dal by potom niekto aj kratšiu skúšobnú lehotu?
„Nemyslím si, že všetci zamestnávatelia by dali ľuďom šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Veľa zamestnávateľov je korektných a záležalo by aj na pracovnej pozícii. Nemuselo by sa to nutne zneužívať. Aj zamestnanec si môže vyberať. Nemusí nastúpiť do práce, môže ísť inde, ak by mu dĺžka skúšobnej lehoty prekážala. Problém tu však vidím v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde mal zamestnávateľ lepšiu vyjednávaciu pozíciu.“
Je otázne, či sa na dĺžke skúšobnej lehoty dohodnú. Ako inak by sa to dalo riešiť?
„Mohol by sa zaviesť napríklad nový typ zmluvy práce naviazanej na krátkodobé zákazky. Nebolo by to na čas určitý a zamestnávateľ by na takúto zmluvu mohol zamestnať len obmedzený počet zamestnancov. Šlo by o takú poistku pri neistote zákaziek v budúcnosti. Ak by bolo zákaziek dosť, pracovali by, ak nie, poslal by zamestnávateľ zamestnancov domov. Zamestnanec by však podľa tejto zmluvy plne vnímal túto nevýhodu. Opatrenie by však mohlo platiť len kým plne nepominie kríza. Nevidím dôvod, aby bol tento typ zamestnávania aj potom.“
(vfo)
