BRATISLAV. Na potrebe zriadiť trvalý krízový mechanizmus na zabezpečenie stability eurozóny sa na summite v Bruseli dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín Európskej únie (EÚ).
Premiérka Iveta Radičová považuje za úspech, že kľúčové prvky mechanizmu by mali zadefinovať úlohu súkromného sektora, medzinárodného menového fondu a veľmi striktné podmienky jeho fungovania.
„Je mimoriadne dôležité, aby takýto mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu a prostredníctvom procedúry riadeného bankrotu štátu určil spoluúčasť súkromného sektora, teda predovšetkým finančných inštitúcií,“ zdôraznila predsedníčka vlády SR.
Európska rada zároveň vyzvala predsedu rady Hermana van Rompuya, aby s členskými štátmi konzultoval malú zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorou sa však nezmení článok 125 - tzv. no bail-out klauzula.
„Je to presne v súlade s našou argumentáciou, že najskôr musíme poznať vecný obsah trvalého krízového mechanizmu a až potom riešiť otázku malej zmeny základnej legislatívy EÚ,“ dodala Radičová. Európska rada sa k tejto otázke vráti na decembrovom summite, aby prijala konečné rozhodnutie o koncepte krízového mechanizmu a o malej zmene Lisabonskej zmluvy.
Za veľký úspech Slovenska považuje Radičová jeden zo záverov summitu, podľa ktorého majú ministri financií a Európska komisia urýchliť práce na tom, akým spôsobom sa budú započítavať náklady na druhý dôchodkový pilier pri uplatňovaní Paktu stability a rastu.
Správu predložia Európskej rade v decembri. Európska rada „uznáva dôležitosť systémových dôchodkových reforiem,“ píše sa v záveroch summitu. Pakt stability a rastu musí pre ne vytvárať dostatočný priestor. „Je to dôkaz, že keď na summite EÚ naozaj rokujeme, dosiahneme významné výsledky,“ zdôraznila predsedníčka vlády SR.
Informáciu agentúre SITA poskytli z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.
