Zo summitu Európskej únie sa slovenská premiérka Iveta Radičová vrátila ako advokátka eurovalu. Slovensko sa ako člen eurozóny zaručí svojimi miliardami eur pre prípad krízy. Bez časového obmedzenia.
BRATISLAVA, BRUSEL. Diplomati v bruselských kuloároch hovoria, že ide o najväčšiu reformu v histórii eurozóny. Európski lídri sa na dvojdňovom summite dohodli, že záchranná sieť pre krajiny s eurom, ktoré sa ocitnú v problémoch, nebude len trojročná, ale časovo neobmedzená.
Zneužitie fondu, ktorého výška je dnes 440 miliárd eur, majú po roku 2013 postrážiť prísne sankcie pre rozpočtových hriešnikov. Zmenu fungovania eurovalu v Bruseli obhajovala aj slovenská premiérka Iveta Radičová.
Slovenská vláda sa ho pritom donedávna zdráhala podporiť. Zmenu postoja Radičová vysvetľuje opatreniami, ktoré sú súčasťou záchrannej siete – možnosťou riadeného bankrotu štátu a spoluzodpovednosťou bánk.
Radičová hovorí, že je pripravená aj na to, že raz do fondu budeme musieť naozaj prispieť. Na najbližšie tri roky má mať Slovensko pripravených 4,4 miliardy eur. „V roku 2013 sa budeme blížiť k deficitu pod tri percentá – už si to budeme môcť dovoliť. Ale dúfam, že tá situácia nenastane,“ dodala Radičová.
Krajiny eurozóny si podľa nej pod hrozbou nových sankcií nedovolia zájsť tak ďaleko, aby potrebovali pomoc z valu.
Dohoda o eurovale ešte nemá definitívnu podobu. Nemecko si presadilo „malé“ zmeny v ťažko vyrokovanej Lisabonskej zmluve. Do summitu v decembri by mali byť známe podrobnosti návrhu.
Rokovania môžu podľa predsedu Európskej centrálnej banky JeanaClaudea Tricheta vyvolať nepokoj na finančných trhoch.
Ešte v lete počas predvolebnej kampane Radičová nebola stúpenkyňou eurovalu. Ako premiérka odklepla slovenský podiel 4,4 miliardy s tým, že ide o dočasné opatrenie na tri roky.
„Naše stanovisko bolo jasné: ak má byť euroval trvalý, máme dve podmienky – mechanizmy proti morálnemu hazardu (riadený bankrot štátu) a zainteresovanosť súkromného sektora a bánk,“ vysvetľuje zmenu svojho postoja.
Prísnejšie pravidlá a sankcie dohodnuté na summite ako súčasť trvalého valu majú fungovať ako prevencia krízy.
Viac o výsledkoch summitu:
Merkelová musí meniť Lisabon
Euroval už pravici toľko neprekáža
Únia má na seba minúť menej
Stanovisko premiérky k textu SME
Unavená kancelárka Na čom sa lídri dohodli
Euroval: Krízový fond eurozóny bude namiesto 3 rokov fungovať neobmedzene. Trestanie za deficit: Ak rozpočtový deficit prekročí tri percentá alebo zadlženie krajiny prekročí 60 percent, hrozia krajinám eurozóny sankcie vo výške 0,2 percenta z HDP. O pokutách rozhodne Európska komisia, ktorej sa posilnia právomoci. Menší rozpočet únie: 13 krajín chce, aby sa nezvýšil viac ako o 2,9 percenta namiesto 5,9 percenta.
Európski lídri vyjednávali o dohode dlho do noci. Na prísnej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej bolo vidieť únavu. S podporou Francúzov však dosiahla väčšinu z toho, čo chcela.
Narazila akurát s úmyslom trestať rozpočtových hriešnikov odobratím hlasovacích práv.
Po dlhých rokovaniach sa lídri dohodli, že ťažko vyrokovaná Lisabonská zmluva sa na tlak Berlína „čiastočne“ zmení, aby sa neopakovala grécka kríza.
Balíček ekonomických reforiem je podľa diplomatov najväčšou zmenou od vzniku eurozóny v roku 1999. Jeho súčasťou sú aj sankcie pre tých, čo neprimerane zadlžujú štát.
Stačí, aby rozpočtový deficit prekročil tri percentá alebo sa krajina zadlžila viac ako o 60 percent HDP, a budú jej hroziť vysoké finančné postihy.
Prísne pravidlá, ktoré požadovala najmä Merkelová, majú zabrániť nezodpovednej rozpočtovej politike, ako v prípade Grécka. Tomu krajiny eurozóny s výnimkou Slovenska požičali 80 miliárd eur s vedomím, že o pár rokov Grécko môže skolabovať znovu.
Ďalšie súboje na obzore Podrobnosti o permanentnom krízovom mechanizme budú známe až v decembri. Už teraz sa ukazuje, že na ďalšom summite sa strhne bitka o to, ako zakomponovať euroval do Lisabonskej zmluvy. Hovorí sa o dodatku, na ktorý stačí podpis lídrov krajín únie.
Rakúsko však už varovalo, že aj malé zmeny budú musieť prejsť v referende. To by však znamenalo dlhý proces schvaľovania a veľmi neistý výsledok.
Merkelová musí meniť Lisabon
Ak by neobmedzená pomoc zadlženým štátom nemala oporu v Lisabonskej zmluve, kancelárke by to doma neprešlo na Ústavnom súde.
BERLÍN, BRATISLAVA. Ešte v septembri nemecká kancelárka Angela Merkelová tvrdila, že euroval tu nebude navždy.
Na summite únie presvedčila členské štáty únie, aby zaviedli permanentný euroval a dokonca preto zmenili Lisabonskú zmluvu. Ďalší spor tak bude o tom, ako zmluvu zmeniť, ale vyhnúť sa komplikovanej ratifikácii a referendám.
Nemci to urobiť musia. Ak nebude mať dlhodobý krízový mechanizmus oporu v Lisabonskej zmluve, môže ho podľa expertov Ústavný súd v Karlsruhe odmietnuť.
Lisabonská zmluva v článku 125 zakazuje, aby jeden členský štát ručil za iný štát (klauzula No-Bailout). Článok 122 dovoľoval finančnú pomoc v prípade prírodnej katastrofy alebo mimoriadnej situácie. Na to sa ešte mohlo Nemecko odvolať pri pomoci Grécku, pri dlhodobom krízovom mechanizme by mu to neprešlo.
Teraz potrebuje Lisabonskú zmluvu doplniť tak, aby dovoľovala pomoc v prípade, že bude ohrozená menová únia. Potrebuje zmeniť práve článok 125, ktorý bol pre mnohé štáty zárukou stability eura. Teraz ide o to, ako sa reformná zmluva zmení.
Prezident Európskej únie Herman Van Rompuy má spôsob navrhnúť do decembrového summitu tak, aby sa k dohode dospelo do jari budúceho roku. Členské krajiny potrebujú na ratifikáciu rok a pol a súčasný euroval sa končí v roku 2013.
Podľa doterajších informácií sa má Lisabon zmeniť tzv. zjednodušeným spôsobom podľa článku 48. Ten je možný, ak sa nepresúvajú na úniu ďalšie kompetencie.
Potom môžu členské štáty schváliť zmeny jednohlasne a nemusia doma robiť referendá. Nepotrebujú zvolať konvent a nepotrebujú súhlas Európskeho parlamentu.
V každom prípade musia zmeny prejsť jednohlasne, čo je pre úniu vždy problém. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet už členské štáty varoval, že rokovania o krízovom mechanizme vyvolajú na finančných trhoch nepokoj.
Miriam Zsilleová
Euroval už pravici toľko neprekáža
Inštitút eurovalu kritizovali hlavne SaS a SDKÚ. Teraz už s ním taký problém nemajú.
BRATISLAVA. Hoci bola väčšina koaličných strán proti predĺženiu eurovalu z troch rokov na neobmedzený čas, teraz už s tým taký problém nemajú. Predĺženie prekážalo hlavne SaS a SDKÚ.
„Samozrejme, viac by som privítal, keby to bol len trojročný nástroj,“ povedal predseda poslaneckého klubu SaS a finančného výboru parlamentu Jozef Kollár.
„Je dôležité, že do neho únia zakomponovala mechanizmus riadeného bankrotu krajín,“ tvrdí. Aj vďaka tomuto posunu považuje rozhodnutie za „akceptovateľný kompromis, hoci nie je veľký dôvod na jasanie a tancovačku“.
„Ak dohodnuté pravidlá obsahujú stanovenie prísnych podmienok na aktiváciu eurovalu a zároveň vylučujú morálny hazard tým, že straty budú znášať aj banky, tak je to dobrá správa,“ povedal hovorca ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) Martin Jaroš. Stanovisko je podľa neho zatiaľ len predbežné, keďže ministerstvo ešte nedostalo oficiálnu zápisnicu z Bruselu.
„No, to je zvláštne. Vidím, že keď častejšie chodia do Bruselu a zoznamujú sa s tou agendou, už menia tie svoje radikálne vyjadrenia, ktoré mali pred voľbami,“ čudoval sa súhlasu premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer).
Nové pravidlá hry pre euroval však Počiatek považuje za „dosť slabé“. Smer euroval podporoval aj počas kampane.
Miroslav Kern
Únia má na seba minúť menej
Nižší rozpočet pre úniu sme podporili len ústne. Medzi krajinami sú stále rozpory, o koľko sa má zvýšiť.
BRUSEL. Žiadny európsky premiér nešetrí doma toľko ako David Cameron v zadlženej Veľkej Británii. V piatok na summite preto zháňal podporu, aby šetrila aj únia. A čiastočne uspel.
Získal podporu ďalších 12 európskych krajín, ktoré žiadajú menší nárast rozpočtu Európskej únie – o 2,9 percenta namiesto o 5,9 percenta podľa veľkorysého plánu europarlamentu na rok 2011.
Slovensko pod vyhlásením podpísané nie je. Podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej stačí jej ústna podpora, že návrh je racionálny. „Nemusím sa podpisovať, keď som sa tam dnes vyjadrila,“ myslí si Radičová.
Pod vyhlásenie, že plánované takmer šesťpercentné zvýšenie rozpočtu únie, ktoré schválil europarlament, je „neprijateľné“ v čase, keď krajiny únie musia šetriť, sa podpísali okrem Británie aj Francúzi, Nemci alebo Česi.
Problém s tým mali napríklad Poliaci a Maďari. Predseda europarlamentu Jerzy Buzek hovoril, že peniaze sú potrebné na „nové povinnosti, ktoré stanovujú nové zmluvy“, predovšetkým najnovšia Lisabonská zmluva.
Krajiny sú podľa neho v názore na zvyšovanie rozpočtu rozdelené a Briti nemajú väčšinovú podporu. „Všetci však zdôraznili, že sú ťažké časy a musíme šetriť,“ dodal Buzek.
Na rozpočet únie plynie už dlhodobo asi jedno percento HDP členských krajín. V posledných 6 rokoch sa však počet krajín Európskej únie takmer zdvojnásobil. Cameron pred summitom dúfal, že presadí úplné zmrazenie rozpočtu únie na rok 2011. Niektorí spolustraníci aj opoziční labouristi jeho výsledok označili za slabý. Ela Rybárová
Stanovisko Tlačového odboru Úradu vlády k tvrdeniam v článku Euroval podržia natrvalo aj slovenské eurá
O postoji vlády k riešeniu dlhovej krízy v eurozóne rozpráva predsedníčka vlády SR Iveta Radičová pri každej príležitosti. Na rokovaniach, na zahraničných cestách, na summitoch, v parlamente, na tlačových besedách, v rozhovoroch. Znie: „Prísnejší Pakt stability a rastu a riadený bankrot s účasťou súkromného sektora, teda najmä finančných inštitúcií."
Takisto to bolo na poslednom summite EÚ. Premiérka hovorila s novinármi počas letu do Bruselu, na tlačovej besede v noci zo štvrtka na piatok, na záverečnej tlačovej besede, aj počas letu nazad do Bratislavy. Výsledok? V denníku SME sme sa dočítali, že Iveta Radičová zmenila postoj k eurovalu. Pre istotu opakovane, aby čitateľ zreteľne dostal odkaz, že predsedníčka vlády „opäť raz" na niečo zmenila názor. Je to lož.
Čo sa dohodlo v Bruseli
Zopakujme si to. Keď vláda v auguste odporučila parlamentu schváliť účasť v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, povedala podmienky, za ktorých bude súhlasiť s prípadnou aktiváciou trojročného eurovalu. Rozhodujúca znela: „Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku."
Medzičasom rokovania pokročili. Minulotýždňový summit v Bruseli schválil závery pracovnej skupiny vedenej predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom, ktoré povedú k sprísneniu rozpočtových pravidiel. Iste, viacerí, vrátane Slovenska, si želali ešte tvrdšie sankcie. Ale na dohodu potrebujeme 27 štátov a kompromis je možné považovať za krok vpred.
Lídri EÚ sa zároveň dohodli na vytvorení „trvalého krízového mechanizmu". Vrátane možnosti, že v súvislosti s jeho vznikom bude potrebná malá zmena Lisabonskej zmluvy. Priamo v záveroch summitu sa píše, že súčasťou nového mechanizmu bude „úloha súkromného sektora, úloha MMF a striktné podmienky, na základe ktorých by mali takéto programy fungovať".
Zopakujme si to opäť. Slovensko žiadalo prísnejší pakt a riadený bankrot s účasťou súkromného sektora. Závery summitu tieto požiadavky priamo rešpektujú. Premiérka Iveta Radičová pred rokovaním upozorňovala na jedno riziko. A síce, že EÚ sa pustí do zmeny základnej zmluvy bez toho, aby bolo známe vecné riešenie. Aj tento náš postoj premiérka do záverov Európskej rady presadila. Lídri EÚ sa dohodli, že si počkajú na koncept krízového mechanizmu a až potom v decembri navrhnú prípadnú malú zmenu Lisabonskej zmluvy.
Euroval a euroval
Je v poriadku, keď novinári v snahe priblížiť tému prekladajú závery summitov do jednoduchšej reči, než je jazyk vysokej európskej politiky. Európsky finančný a stabilizačný nástroj nazývajme "dočasný euroval", trvalý krízový mechanizmus môžeme pokojne volať "trvalý euroval". Podmienka je, že sami novinári rozumejú rozdielom a obsahu zjednodušenia, aby ho mohli čitateľom vysvetľovať a nie ich miasť.
Čo je "dočasný euroval"? V princípe je to spoločnosť, za ktorej prípadné záväzky sa cez medzivládne zmluvy zaručili členské štáty eurozóny. Povedzme si úprimne, nie stopercentne takto vyriešili takzvanú no bail-out klauzulu, ktorú obsahuje základná zmluva EÚ.
Čo má byť "trvalý euroval"? Mechanizmus znižovania rizík dlhovej krízy, ktorý má byť zakotvený priamo v legislatíve EÚ. Zo záverov summitu jednoznačne vyplýva, že prípadná malá zmena Lisabonskej zmluvy sa nebude týkať "no bail-out" klauzuly. A zopakujme si to ešte raz. Slovensko mechanizmus podporí, keď bude obsahovať riadený bankrot štátu, vďaka ktorému budú náklady niesť aj veritelia, nielen daňovníci.
Takže: čo sa zmenilo po summite EÚ v Bruseli na postoji predsedníčky vlády SR? Vôbec nič.
Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Autor: Brusel
