BRATISLAVA. Najdrahšie. Také sú spotrebné úvery na Slovensku v porovnaní s ktoroukoľvek krajinou eurozóny. Za požičané peniaze sa u nás spravidla pripláca v priemere 15,88 percenta, píše portál etrend.sk.
V rámci eurozóny sa k nám cenou úveru najviac približuje Grécko s 12-percentnou prirážkou. Vypovedajú o tom štatistiky Európskej centrálnej banky (ECB).
Banky však tvrdia, že porovnávať by sme sa mali s našimi susedmi, ktorí v eurozóne nie sú. „V krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc, sú klienti pre nižšie priemerné príjmy pre finančné spoločnosti viac rizikoví,“ povedal Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie.
Susedné Česko či Maďarsko si napríklad podľa ECB požičiavajú na spotrebu ešte drahšie.
Rizikoví Slováci chcú viac
Banky poukazujú na to, že na Slovensku je iná ekonomická situácia než v západnej Európe – vyššia nezamestnanosť a nižšie príjmy. Ľudia preto pomerne často nevládzu úvery splácať.
„Miera zlyhaných úverov pri spotrebných úveroch dosahuje až 12,7 percenta z celkového objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov,“ povedal hovorca Tatra banky Boris Gandel.
Niektorým analytikom takéto zdôvodnenie vyšších úrokov na Slovensku nestačí. U nás je totiž na rozdiel od Česka či Poľska euro, ktoré je stabilnejšie a banky ho nakupujú lacnejšie, tvrdí expert portálu FinancnaHitparada.sk Maroš Ovčarik. Poľský zlotý a koruna sú tak rizikovejšie meny.
Okrem toho ľudia na Slovensku často prihliadajú na reklamné kampane, povedal Ovčiarik. „Mali by byť citlivejší na cenu produktu a poplatky a viac porovnávať.“
Analytička NextFinance Markéta Šichtařová upozorňuje, že štatistiky úrokových mier nemusia vždy vypovedať o tom, kde sú úroky lacnejšie a kde drahšie.
„Napríklad Nemecko má priemerný úrok 7,14 percenta a Francúzsko 6,55 percenta. Na prvý pohľad sa zdá, že rizikovosť Nemecka je vyššia než Francúzska, ale Nemecko je najmenej rizikovou krajinou Európy,“ povedala.
Štatistikami môže takto zamávať napríklad to, že v inej krajine si ľudia berú častejšie úver na tri mesiace a inde drahší úver na tri roky.
Laznia z bankovej asociácie doplnil, že je tiež možné, že v iných krajinách sa skôr sústreďujú na úvery určené na konkrétny účel. Tie sú lacnejšie než bezúčelové úvery. Tým sa opäť môžu skresľovať údaje.
Štát hľadí na úroky
Národná banka Slovenska vyššie úroky nevidí ako problém. „V eurozóne za tretí kvartál spotrebiteľské úvery stagnujú. Napriek úrokovým sadzbám za úvery sme nad priemerom eurozóny v ich náraste,“ povedala Jana Kováčová z Národnej banky Slovenska.
Ministerstvu financií sa úroková politika bánk nepozdáva, ale naznačuje, že má zviazané ruky. „Podmienky v súvislosti so stanovovaním výšky odplát si určujú banky a ostatné nebankové inštitúcie na základe svojich rozhodnutí, do ktorých ministerstvo nie je oprávnené zasahovať,“ povedala Zuzana Bruteničová z tlačového odboru rezortu.
Nebankové subjekty však naznačujú, že niečo s úrokmi by mohol urobiť aj štát, napríklad zlepšiť vymožiteľnosť práva.
"Rad ľudí si tiež požičiava po prvý krát a banky nemajú k dispozícii údaje o ich platobnej morálke. Registre dlžníkov nemajú dlhú tradíciu a miera rizika je tak v týchto krajinách vyššia. Ako budú spoločnosti schopné identifikovať žiadateľov na tých s dobrou a zlou platobnou morálkou, budú pravdepodobne schopné znižovať svoje sadzby, keďže už bude vyššia pravdepodobnosť, že peniaze vrátia späť," hovorí Michal Kozub zo spoločnosti Home Credit.
