BRATISLAVA. Minimálna mzda by nemusela byť jedinou položkou, ktorá by sa v budúcnosti mohla odvíjať od regiónov. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku by sa mala otvoriť diskusia napríklad aj o regionálnej diferenciácii platov vo verejnom sektore.
Myšlienku regionálnej minimálnej mzdy pritom už Tvaroškov rezort oficiálne predostrel v rámci zverejneného Národného programu reforiem. Odôvodňuje ju zvýšením flexibility zamestnávateľov pri určovaní mzdy a podporením tvorby nových pracovných miest.
"Je zrejmé, že je celkovo iná mzdová úroveň v Bratislave a iná na východnom Slovensku. Aj tá minimálna mzda, ktorá predstavuje relatívne slušný štandard vo Vranove nad Topľou, táto minimálna mzda je neadekvátna v Bratislave. Podobná situácia je napríklad s platmi učiteľov," povedal v utorok na konferencii "Malá vláda - dobrá vláda" organizovanej inštitúciami INESS a SAKS Tvaroška.
Iný štandard, iná mzda
Podľa neho totiž rovnaká mzda, ktorá pre učiteľa môže zabezpečiť relatívne slušný životný štandard na východe krajiny, je pre učiteľa v Bratislave nedostatočná.
"Preto si myslím, že by sme mali začať férovo diskutovať o tom, že či nie je efektívnejšie mať regionálne diferencovanú napríklad minimálnu mzdu, ale aj platy vo verejnom sektore, napríklad platy učiteľov," konštatoval Tvaroška.
Jednoznačný záver k tejto téme však nevyslovil ani samotný štátny tajomník a tvrdí, že musí mu predchádzať diskusia. "Je to téma, ktorá je mimoriadne citlivá, ku ktorej nemožno robiť rýchle závery," dodal.
Šetriť sa mohlo viac
Šetrenie na verejných výdavkoch mohlo byť väčšie, ako predniesla vláda v rozpočte na rok 2011, uviedol tiež štátny tajomník. Problémom však podľa neho bol nedostatok času, ktorý by dovoľoval presnejšie zacieliť na neopodstatnené či nadhodnotené výdavky.
"My sme mali na prípravu rozpočtu menej ako tri mesiace. Nevedeli sme to urobiť sofistikovane, presne v tak krátkom čase. Preto sme sa rozhodli časť tých bremien preniesť aj na zvýšenie daňových príjmov," povedal.
Priestor na šetrenie bol podľa Tvarošku aj v sociálnych výdavkoch, ktorých škrtenie tvorilo významnú časť konsolidácie počas predchádzajúcich pravicových vlád. Svoje tentokrát zohrala politika.
"Určite sa dá znižovať aj objem sociálnych výdavkov, v tomto prípade však bolo politické rozhodnutie neisť dramatickými zásahmi tak, ako sa to stalo v roku 2002," uviedol.
Úspory aj v ďalších rokoch
Ako dodal, je na diskusiu, či robiť radikálne škrty v sociálnych výdavkoch, alebo prijať kompromis a sústrediť sa na to, aby pravicová vláda na Slovensku vládla dlhšie. "Vládna koalícia sa rozhodla urobiť kompromis," tvrdí Tvaroška.
Štátny tajomník však dodáva, že konsolidácia v roku 2011 nekončí a snaha o sofistikovanejšie spôsoby šetrenia vo verejnej správe by sa mala do konkrétnych úspor pretaviť už v ďalších rozpočtoch.
"My máme na budúci rok plánovaný deficit 4,9 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2013 musíme ísť na 3 percentá. Verím, že veľká časť tých ďalších úspor bude prezentovaná už v rozpočte na rok 2012," dodal Tvaroška.
