BRATISLAVA. Osobný bankrot sa u nás neujal. Kým v Čechách oň mesačne požiadajú stovky ľudí, na Slovensku to bola len za celý vlaňajší rok vyše stovka. Ministerstvo spravodlivosti včera potvrdilo práce na novele konkurzného zákona. Okrem iného má odstrániť problémy s jeho výkladom. Vláda by mala o novele hlasovať už v prvej polovici budúceho roka.
Osobný bankrot je proces riešenia neschopnosti splácať dlhy, ktorý by mal byť k dispozícii každému občanovi - dlžníkovi. „Súčasná právna úprava neposkytuje ochranu majetku a nezaisťuje možnosť nového štartu," hovorí Juraj Alexander z advokátskej kancelárie Salans Europe.
Pre väčšinu ľudí nemožný
Podľa súčasného zákona totiž osobný bankrot človek nedokáže zvládnuť bez pomoci rodiny či známych. Počas bankrotu ľudia prídu skoro o celý svoj majetok, čo znamená, že nemajú, kde bývať. Po konkurze môžu požiadať o oddlženie, na ktoré musia tri roky čakať a platiť súdom stanovené ročné splátky. Tie môžu byť až vo výške 70 percent čistého ročného príjmu.
„Preto je bankrot pre väčšinu ľudí nemožný," hovorí Alexander, ktorý sa špecializuje na konkurzné právo.
Za pravdu mu dávajú aj čísla. Vlani bolo v celej krajine len 104 osobných bankrotov a len 21 ľudí podalo návrh na oddlženie. Prvý polrok 2010 síce naznačuje určité zlepšenie, ale stále nejde o stovky ľudí. Ku koncu júna podalo 63 ľudí návrh na vyhlásenie bankrotu a len sedemnásť podalo žiadosť o oddlženie. Na porovnanie, v Čechách len za september podalo návrh na oddlženie 915 ľudí.
Dlžníci by si mali vyberať
Podľa Alexandra by bolo ideálne prebrať americký či český systém osobného bankrotu. „Dlžníci by sa tak mohli zbaviť dlhov a pritom si vybrať, či sa vzdajú svojho súčasného majetku a ostane im zachovaný budúci príjem, alebo naopak, či sa vzdajú budúceho príjmu a ostane im súčasný majetok."
Podľa neho pri tejto úprave treba doladiť rôzne detaily, ktoré sú v zahraničí vyriešené. „V slovenskej právnej úprave nie sú, lebo ich netreba. Bankrot využíva málo ľudí."
