BRATISLAVA. Návrh zákona, ktorý spája Slovenský rozhlas (SRo) a Slovenskú televíziu (STV) do jednej inštitúcie pod názvom Rozhlas a televízia Slovenska (RTS), dnes posunuli poslanci do druhého čítania. Návrh ministerstva kultúry podporilo 74 zákonodarcov, 52 bolo proti a 3 sa hlasovania zdržali.
Opozícii sa nepodarilo presadiť, aby sa nepokračovalo rokovaní a norma sa vrátila predkladateľom na dopracovanie.
V prípade, že legislatívna norma bude na ďalšej schôdzi NR SR definitívne schválená, od 1. januára budúceho roka by mala na Slovensku pôsobiť nová verejnoprávna inštitúcia. Zlúčením sa má predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu.
RTS bude národnou, nezávislou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, pričom majetok rozhlasu a televízie sa stane jej majetkom. Postavenie, poslanie a rozsah hlavných činností RTS by zostali oproti SRo a STV nezmenené.
Budúci rok sa má ušetriť 1,6 milióna eur
Budúci rok sa prijatím zákona predpokladajú úspory v minimálnej výške 1.653.725 eur najmä v administratívnej a ekonomickej agende, ako aj v oblasti techniky a technológie, výroby programu a v obchodnej činnosti.
Na čele inštitúcie by mal byť generálny riaditeľ a deväťčlenná rada RTS. Úlohou nového šéfa bude konsolidácia stavu televízneho vysielania a príprava podmienok fungovania od roku 2012. Jeho začiatkom príde k zmene spôsobu financovania. RTS dostane zo štátneho rozpočtu jednorazový príspevok, takže sa zrušia súčasné platby zo strany verejnosti, ktoré boli v minulosti známe ako koncesionárske poplatky.
Ministerstvo predpokladá nemalú úsporu aj znížením počtu členov orgánov STV a SRo. Namiesto súčasných 36 členov rád a dozorných komisií ich bude pôsobiť iba deväť. Voliť a odvolávať ich budú členovia zákonodarného zboru. Zastúpenie v nej budú mať odborníci z oblasti práva, ekonómie, rozhlasového a televízneho vysielania. V rade budú pôsobiť šesť rokov, zvoliť ich možno najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Generálneho riaditeľa by už nemala voliť a odvolávať rada, ale poslanci parlamentu. Podnet na jeho odvolanie bude predkladať Výboru NR SR pre kultúru a médiá deväťčlenná rada. NR SR ho môže zbaviť funkcie na základe návrhu tohto výboru alebo na návrh najmenej 30 poslancov.
Nagyovi chýbajú menšinové programy
Slovenská televízia i rozhlas vysielajú málo programov v jazyku národnostných menšín. Myslí si to poslanec Národnej rady SR László Nagy (Most-Híd). "Je to nezodpovedné a nedôstojné, národnostné menšiny sú tiež platiteľmi koncesionárskych poplatkov," vyhlásil.
V kritickom stave je podľa neho najmä súčasný stav zamerania a rozsahu rómskeho vysielania. "To, čo sa vysiela v rómskom jazyku, je absolútne nepostačujúce," poznamenal.
Nagy verí, že pripravovaná reforma verejnoprávnych médií bude riešiť aj problémy v oblasti národnostného vysielania. Poslanec v súvislosti s reformou ocenil návrh zákona z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), ktorý má za cieľ zlúčiť Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie.
Je totiž presvedčený, že ide o iniciatívu, ktorá "vytvára rámec pre reformu verejnoprávnych médií, priestor na riešenie problémov STV a SRo a tiež priestor na posilnenie verejnoprávneho charakteru týchto médií". S podobou právnej normy nie je síce Most-Híd podľa Nagya úplne spokojný, ale stále je tu možnosť vylepšiť ju pozmeňovacími návrhmi.
Kritický pohľad na zákon má predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer). Spájanie tak, ako ho navrhuje minister kultúry, je totiž podľa neho "nesmierne riskantný krok", ktorý zlikviduje duálny systém. Jarjabek dnes v pléne okrem iného nastolil otázku, či spájaním nemá "niekto záujem, aby sa takto deštruoval verejnoprávny sektor a zväčšil sa priestor pre súkromný".
"Keby mal pán minister podobný záujem, nerobil by s STV nič. Lebo neexistuje optimálnejší stav ako dnes. Lebo STV nie je konkurencieschopná, a to len vyhovuje súkromným médiám," reagoval poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý.
