Agentúrnu správu sme o 19:24 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Takmer 200 tisíc eur za to, že barmanov preškolíte na vizážistov alebo urobíte z chyžnej kozmetičku. Aj na takéto projekty išli peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V piatok to povedala štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová (SaS).
Projekty sa preveria
Skontrolovať sa majú najmä tie, na ktoré išli peniaze v posledných štyroch rokoch. „Toto nie je rýpanie sa v minulosti s cieľom vytĺcť politický kapitál. Robíme to preto, aby sme sa očistili od ľudí, ktorí zneužívali štrukturálne fondy doteraz," povedala Nicholsonová.
Ministerstvo už prepustilo zamestnancov, ktorí sa podieľali na schvaľovaní projektov, kde sa objavili známky tunelovania. Zmluvy rozviazali aj s externými hodnotiteľmi.
Schvaľovací proces vyzeral tak, že bolo už dopredu jasné, ktorý projekt uspeje. Preto sa podľa Nicholsonovej ani niektoré organizácie o podporu z únie neuchádzali.
Bývalú šéfku rezortu Vieru Tomanovú (Smer) obvinenia Nicholsonovej rozhorčili. Protekcia vraj nebola možná. Projekt musí byť zaregistrovaný v elektronickej a aj písomnej podobe a jeho hodnotitelia nie sú z ministerstva, ale cudzí ľudia, vyberaní náhodne, povedala. Projekt, ktorý nesplnil požiadavky, nemohol byť podľa nej „v žiadnom prípade schválený".
Analýzy o ničom
No pri doterajších kontrolách sa ukázalo, že peniaze sa dávali aj na analýzy a projekty, ktoré nespĺňali základné kritériá. Postup, akým sa žiadali a prideľovali peniaze z eurofondov na Slovensku, je už známy aj v zahraničí.
Podozrenia okolo plytvania a defraudácie eurofondov sa objavili dokonca aj v denníku New York Times. Štátna tajomníčka pre noviny povedala, že na Slovensku máme skupinu profesionálov, ktorí si robia biznis zo štrukturálnych fondov.
„V súčasnosti nerobia nič iba sedia v kanceláriách a píšu za veľa peňazí papiere o ničom." Peniaze sa tak vyplácali aj za pol či trojstranové analýzy alebo analýzy, ktoré boli kompilátom z webu.
Takmer 180 tisíc eur išlo napríklad na projekt vzdelávania prostredníctvom školenia cez internet, e-learningu. Školiteľ však podľa Nicholsonovej nevedel zdokladovať, že niekoho vyškolil.
Zaujímavým prípadom sú aj dva futbalové kluby, ktoré žiadali 300 tisíc eur.
„V rámci projektu mali výraznú sumu okolo 100 000 eur na rôzne analýzy a zvyšné peniaze boli prevažne na školenia ľudí, ktorí boli vybraní externou firmou za viac ako 10 tisíc eur," povedal nový generálny riaditeľ Fondu sociálneho rozvoja Marek Hojsík. Na zozname účastníkov školenia bola podľa neho aj 69-ročná žena.
Pýta sa aj Brusel
Na proces prideľovanie peňazí zo štrukturálnych fondov sa pýta aj Brusel. Chce vidieť od slovenskej strany konkrétne kroky. „My sa snažíme hasiť požiar, ktorý zapálili tí pred nami. Oni si teraz užívajú poslaneckú imunitu v opozičných laviciach," vraví Nicholsonová.
Ministerstvo už podalo trestné oznámenia a snaží sa nepreplácať zlé projekty. Celý systém chce sprehľadniť a dať priestor organizáciám, ktoré chcú podľa Nicholsonovej za pomoci eurofondov niečo dosiahnuť. ⋌Andrej Korim
Od EIB si požičiame stovky miliónov
Slovensko si na spolufinancovanie projektov z eurofondov požičia stovky miliónov od Európskej investičnej banky.
Vyplýva to z návrhu Dohody o financovaní medzi Európskou investičnou bankou a Slovenskou republikou - Rámcový úver na financovanie prioritných projektov v rámci Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 až 2013. Celkovo môže ísť až o 1,3 miliardy eur.
Prvá tranža by mala byť čerpaná už koncom roku 2010 v sume 350 mil. eur. Návrh v piatok odsúhlasil vládny kabinet.
Pri plnom čerpaní rámcového 1,3-miliardového úveru by to znamenalo pokrytie takmer desatiny celkovej sumy financovania projektov. Celkový rozpočet na projekty z eurofondov v období rokov 2007 až 2013 je totiž pre Slovensko 13,846 miliardy eur.
Z eurofondov sa má financovať 11,361 miliardy eur, zo štátneho rozpočtu 777 miliónov eur, vlastné zdroje prijímateľov majú byť 408 miliónov eur a zvyšná suma má byť pokrytá práve pôžičkou Európskej investičnej banky.
Podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo a bude vystupovať vo vzťahu s bankou ako dlžník, bude takéto financovanie výhodnejšie, ako by si na tieto výdavky mal štát štandardne požičať na finančných trhoch.
SITA
