BRATISLAVA. Zvýšený záujem mestských médií o úradujúcich primátorov a starostov je na Slovensku pred komunálnymi voľbami evergreen. V niektorých radničných novinách chýba zmienka o primátorovi či jeho fotografia azda len v rubrike „spomienka na zosnulých".
Napríklad v radničnom mesačníku Liptovského Mikuláša sa primátor Ján Blcháč (Smer) prihovára obyvateľom mesta na väčšine strán. Na titulke z fotografií i v príhovore, v ktorom si zároveň vybavuje účty s tými, „ktorí doteraz systematicky a cieľavedome znevažovali našu prácu".
Na ďalších stranách opisuje, ako zrekonštruovali ulice a školy, šetrí mestské peniaze vďaka obstarávaniu, prihovára sa z kostola, chodí na lov, stretáva sa s jubilantmi, predstavuje plány na budovanie kanalizácie či štartuje cyklistické preteky.
Priestor dostávajú aj jeho politickí spolupútnici, názory opozície či kritikov by čitateľ hľadal márne. Noviny sú pritom financované mestom, v rozpočte na tento rok na ich vydávanie vyčlenili 30-tisíc eur.
Čo sa starostovi podarilo
Podobne starosta bratislavskej Rače Ján Zvonár (Smer) hodnotí na prvých dvoch stranách miestneho periodika Račiansky výber „čo sa mi vo funkcii starostu urobiť podarilo a čo nie". Na druhú časť vlastného zadania však v článku zabúda a ponúka len zdĺhavý výpočet úspechov.
Primátor Holíča Zdenko Čambal (Nová Demokracia) presviedča spoluobčanov o úspešnom riadení mesta dokonca už niekoľko týždňov. Na spravodajských stranách dvojtýždenníka Holíčan zverejňuje na pokračovanie bilančné úvahy o svojom pôsobení vo funkcii.
V poslednom čísle dostal v rubrike „na slovíčko pán zástupca" podobnú príležitosť aj holičský viceprimátor Rastislav Caletka (nezávislý), ktorý opäť kandiduje za poslanca. Caletka je aj predsedom Redakčnej rady. Obyvateľom mesta sa zdôveril, že takého tvrdého šéfa, ako je primátor, dovtedy nezažil. „Efekt je ale ten, že sa pracuje na sto percent. A je to vidieť," presviedča.
Čambal v takomto informovaní pred voľbami problém nevidí. „Sú to táraniny a patrí to k špinavej kampani," reaguje na kritikov.
Bilancovaniu sa podrobne venuje aj primátor Galanty Alexander Mézeš (nezávislý). Na rozdiel od väčšiny kolegov však nevysvetľuje, prečo ho opäť voliť, ale prečo už kandidovať nemieni.
„Ak nemôžete normálne pracovať, sústavne sú voči vám vedene rôzne intrigy, podrazy, všetko je prekrútené, toľko závistlivých a falošných ľudí som za posledne obdobie v živote nevidel ako teraz. Zdravie mi je prednejšie ako hocičo iné," sťažuje sa.
Monopol na kritiku
Vybavovanie si účtov na stránkach mestských periodík je pred voľbami rozšírené aj inde. Primátor Žiaru nad Hronom Ivan Černaj (nezávislý) napríklad v októbrovom vydaní mestských novín zoširoka vysvetľuje, ako je to s jeho domami na Floride.
„Chcem vyhlásiť, že táto špinavá antikampaň ma posilňuje v úsilí zvíťaziť v nadchádzajúcich komunálnych voľbách a zabrániť tak príchodu zla, ktoré je nástrojom ľudí túžiacich sa v meste dostať k moci," píše.
Primátor Púchova Marián Michalec (nezávislý) zas účtuje s kritikmi na internetovej stránke mesta. V rozhovore s mestským poslancom a šéfredaktorom Púchovských novín v jednej osobe obviňuje Michalec oponentov z klamstiev, trápnosti a neznalosti.
Spolupracovník Transparency International Ivan Rončák si myslí, že zneužívanie mestských médií sa zrejme nedá riešiť systémovo. „Ľudia by mali na vedenie mesta apelovať, že ide o verejnoprávne médium, ktoré by malo byť diskusným priestorom o rôznych riešeniach lokálnych problémov a nie PR vedenia mesta," tvrdí.
Dobrým príkladom je podľa neho Banská Bystrica, ktorá v radničných novinách ponúka všetkým poslaneckým klubom rovnaký priestor na komentovanie mestských problémov.
V poslednom čísle napríklad zástupcovia klubov hodnotia uplynulé štyri roky.
Časopis Holíčan venoval hlavnú fotografiu čísla primátorovi Zdenkovi Čambalovi.
Reportérov z malých televízií preveruje pred voľbami licenčná rada až keď dostane podnet.
BRATISLAVA. Aj desaťtisícové pokuty hrozia televíziám, ktoré porušujú zákon. Keď napríklad informujú neobjektívne, alebo sa do ich spravodajstva dostane reklama. Pre mestské televízie to akoby neplatilo. Podozrení je tiež veľa, zväčša sú však mimo kontroly.
Veľký priestor v často nevyvážených príspevkoch bez kritiky pritom dostávajú vyvolení kandidáti práve v mestských či regionálnych televíziách. Mestské televízie bývajú priamo napojené na mestský rozpočet a nepriamo sú tak podriadení primátorovi.
Čakajú na divákov
Rada pre vysielanie a retransmisiu ich špeciálne nemonituruje, spolieha sa na divákov. „Pri lokálnych televíziách pred voľbami rada postupuje len na základe podnetov," hovorí Ľuboš Kukliš, riaditeľ kancelárie Rady.
Hoci zákon v krajných prípadoch pozná ako trest aj zastavenie vysielania relácie či celej televízie, za posledné roky sa nič také nestalo nestal.
Úplný monitoring televízii zo strany štátu však podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-Play netreba. „Hlavným zdrojom kritiky by mali byť občania, pretože práve oni za takéto vysielanie a možné zneužitie peňazí platia," myslí Wienk.
Prísnejší postup Rady by však podľa Wienk profesionalite pomohol. „Asi by si všetko lepšie rozmysleli, keby bolo v rozpočtoch vidieť pokuty, ktoré museli zaplatiť."
Iba upozornenie
Bez pokuty, ale s upozornením na porušenie zákona obišla tento rok napríklad TV Poprad. Rada ju potrestala za neobjektívnu reportáž z októbra minulého roku s názvom Danko, Abrahán a Chudík chcú v Poprade pracovisko Prešovského samosprávneho kraja.
Pravidelný monitoring robí rada počas celého roka tak, aby každú televíziu zhodnotili aspoň raz za rok. Všetci musia svoje vysielanie zálohovať a na požiadanie ho poskytnúť.
„Ak sa nedokáže uživiť súkromná televízia, vtedy hrá svoju úlohu mesto," povedal Ivan Godársky z Memo98.
Verejné zdroje by však nemali používať na vlastnú propagáciu. Existencia týchto televízií platených z mestských rozpočtov má podľa Godárskeho zmysel, len ak nie sú poplatné vedeniu mesta.
