ATÉNY.
Minister financií Jorgos Papaconstantinu chce obmedziť daňové úniky a znížiť výdavky na zdravotníctvo a dopravu. Rozpočtové príjmy totiž nenapĺňajú vládne plány. Vo štvrtok (18.11.) už po druhý raz v tomto roku znížil odhad týkajúci sa rozpočtových príjmov.
"Všetci vieme, že naša ekonomika sa nachádza v kritickom bode," uviedol Papaconstantinu. Dodal, že je podľa neho obrovský rozdiel medzi tým, v akom stave bola grécka ekonomika v máji a v akom je teraz.
Grécko má jeden z najhorších výberov daní v Európe, keďže vyhýbanie sa ich plateniu je takmer národným športom. Vyše 33 % zamestnancov je vedených ako samostatne zárobkovo činné osoby, a napriek tomu sa na príjmoch podieľajú len 4 %, vyplýva z odhadov aténskej EFG Eurobank.
Dane budú rozhodujúcim faktorom pri snahe Atén znížiť svoj schodok, ktorý vlani dosiahol 15,4 % HDP. Podľa posledných prognóz gréckeho ministerstva financií deficit by mal tento rok klesnúť na 9,4 % a na budúci na 7,4 % HDP.
"Posledných 20 rokov sme mali zvláštnu nefunkčnú ekonomiku a za 18 mesiacov ju neozdravíme," uviedol manažér aténskeho hedžového fondu Dromeus Capital Jason Manolopoulos. "Nejde len o daňové úniky, problémom je celý grécky daňový systém, ktorý je taký komplikovaný, že núti ľudí, aby sa stali súčasťou šedej ekonomiky. Bude to chvíľu trvať."
Ministerstvo financií vybralo počas prvých desiatich mesiacov celkovo o 3,7 % viac peňazí na dani z príjmov fyzických a právnických osôb a spotrebných daniach. Grécke rozpočtové príjmy z daní patria medzi najnižšie v EÚ, keď predstavujú 32,6 % HDP oproti úniovému priemeru 39,3 % HDP, vyplýva zo správy štatistického úradu EÚ.
Medzinárodný menový fond (MMF) 14. septembra po schválení uvoľnenia druhej tranže záchranného úveru pre Grécko uviedol, že obmedzenie daňových únikov a zlepšenie výberu daní bude kľúčovým faktorom, ktorý rozhodne o tom, či sa Aténam podarí splniť svoje záväzky týkajúce sa zníženia rozpočtového schodku.
"Dôveryhodnosť záchranného programu kriticky závisí od zlepšenia výberu daní," uviedol MMF. "Bez zlepšenia výberu daní bude fiškálna udržateľnosť zrejme vyžadovať ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia a bolestivé výdavkové škrty."
Grécky úrad pre finančnú a hospodársku kriminalitu udelil počas prvých deviatich mesiacov tohto roka pokuty v celkovej výške 3,1 miliardy eur, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška, informoval nový šéf úradu Ioannis Kapeleris. Dodal, že jeho úrad, ktorý vedie od 7. októbra, nie je zodpovedný za výber týchto peňazí.
"Požadujú od nás, aby sme napravili chyby, ktoré sa navŕšili za ostatných desať rokov." Dodal, že v Grécku sa doteraz vyberali dane veľmi laxne a že obnovenie funkčnosti tohto mechanizmu bude chvíľu trvať. "Nedá sa to urobiť zo dňa na deň."
Vláda by mala na budúci týždeň predložiť opatrenia na zníženie daňových únikov a zlepšenie výberu daní. Jeho súčasťou bude aj zrušenie asi stovky daňových úradov, pričom na iných miestach zasa vzniknú nové, uviedol vo štvrtok Papaconstantinu.
Budúcoročný rozpočet počíta, že obmedzenie daňových únikov, vymáhanie daní nezaplatených v minulých rokoch, pokuty a nový systém riešenia sporov daňových poplatníkov s daňovými úradmi prinesie 1,6 miliardy eur.
"Problémom Grécka je, že je to chudobná krajina s bohatými ľuďmi," uviedol Kapeleris. "Niektorí ľudia sa nestali bohatými žiadnym zázrakom. Porušovali zákony a neplatili dane."
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
