Agentúrnu správu sme o 18:53 nahradili autorským článkom.
Írsky minister financií Brian Lenihan ešte pred pár dňami tvrdil, že Írsko pomoc nepotrebuje. Cez víkend žiadosť o pôžičku prehodnotil. Považuje to za najlepšie riešenie pre štát a írsky bankový systém.
BRATISLAVA. Írsko v nedeľu oficiálne požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc. Írskej spravodajskej stanici RTE tento zámer v nedeľu potvrdil minister financií Brian Lenihan. „Odporučím vláde, aby sme požiadali o program pomoci a začali oficiálne rokovania,“ povedal Lenihan.
Ministri financií eurozóny prerokovali ešte v nedeľu večer žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci prostredníctvom videokonferencie a žiadosť odobrili.
Za slovenskú stranu sa rokovania zúčastnil minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Slovensko sa podľa jeho hovorcu Martina Jaroša pridalo k ostatným krajinám a pomoc Írsku schválilo.
Mikloš však na stretnutí vzniesol niekoľko propomienok. Mali by sa podľa neho stanoviť jasné pravidlá, aby sa takáto situácia neopakovala, pretože tento systém nie je dlhodobo udržateľný. A na nákladoch pomoci by sa mali podieľať banky. Naše ministerstvo financií nechcelo dohodnutú výšku pomoci komentovať.
Írsko bude prvou krajinou, ktorá požiada o aktivovanie záručného mechanizmu na ochranu eura, takzvaného eurovalu. Ten vznikol v máji po prepuknutí problémov v Grécku. Slovensko bude za prípadnú pôžičku ručiť najviac do výšky 4,37 miliardy eur.
Obranný val Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus za 750 miliárd eur tvorí:
systém finančných záruk krajín eurozóny za 440 miliárd eur, pre Slovensko z neho vyplýva záruka 4,37 miliardy eur. príspevok MMF: 250 mld. eur, príspevok EÚ: 60 mld. eur. Írsko podľa viacerých zdrojov potrebuje 45 až 90 miliárd eur.
V krajine je od štvrtka misia Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Do Dublinu prišla preskúmať vládne financie a diskutovať o možnom záchrannom pláne.
Sarkozy Írom: Zvýšte dane Ani Lenihan výšku pomoci nechcel špecifikovať, no povedal, že sa bude pohybovať v desiatkach miliárd eur. Okrem pôžičky ju majú tvoriť aj záruky za úvery. Doterajšie odhady sa pohybovali v pásme od 45 do 90 miliárd eur, v nedeľu sa spomínala aj suma 120 miliárd.
Lenihan upozornil, že Írsko má v súčasnosti deficit asi 19 miliárd eur, ktorý si pri súčasných nákladoch na obsluhu dlhu už nemôže dovoliť financovať.
Vláda premiéra Briana Cowena zrejme v utorok predstaví štvorročný plán rozpočtových úspor.
Ministri sa v nedeľu stretli, aby ho dokončili. Musia nájsť zhruba 15 miliárd eur, aby stabilizovali írske verejné financie. Má ísť o drastické škrty výdavkov a zvýšia sa aj niektoré dane. Do konca roku 2014 chce znížiť deficit na tri percentá.
Niektoré krajiny Írsku vytýkajú, že má nízku daň z príjmov pre právnické osoby. Tá je na úrovni iba 12,5 percenta. Nižšiu má iba Bulharsko a Cyprus vo výške 10 percent. Nespokojné hlasy, ktoré hovoria o konkurenčnej výhode Írska, sa ozývajú najmä z Francúzska a Nemecka.
„Je zrejmé, že keď sme konfrontovaní so situáciou, ako je táto, sú dve páky, ktoré sa dajú využiť: výdavky a príjmy,“ povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v sobotu na konferencii NATO v Lisabone.
Podotkol, že si nevie predstaviť, že by „naši írski priatelia, plne nezávislí“, nepoužili tento spôsob, pretože majú väčší manévrovací priestor než ostatní, „ich dane sú nižšie než inde“. Nepredpokladá však, že by to mala byť podmienka na získanie pomoci.
Írsko však zvýšenie dane z príjmov odmieta. „Táto otázka je teraz úplne mimo programu, to si povedzme jasne,“ povedal minister Lenihan.
Švédsky minister financií Fredrik Reinfeldt povedal, že vláda je ochotná rokovať aj o bilaterálnej pomoci Írsku, ak by o ňu malo záujem. Švédsko už takúto pomoc poskytlo Islandu aj Lotyšsku.
Rezervný fond pre banky Írsky minister financií tiež potvrdil, že vláda plánuje vytvoriť obrovský rezervný fond, ktorý by v prípade potreby poskytoval podporu zadlženým írskym bankám.
V rozhovore pre RTE však odmietol povedať, aký veľký by mal byť. Poznamenal len toľko, že jeho výška nemá presiahnuť 100 miliárd eur.
Írsku narobili problémy práve jeho banky. V zahraničí si ešte pred krízou napožičiavali veľký balík peňazí, ktorý vložili najmä do realitných projektov.
Po prepuknutí hospodárskej krízy ceny nehnuteľností padli a bankám vznikli straty. Zahraniční klienti si navyše začali vyberať z bánk svoje peniaze.
Írska vláda naliala do bánk zhruba 45 miliárd eur. Deficit verejných financií krajiny následne dramaticky stúpol na 32 percent HDP, čo je najviac v Európe.
Problémové írske banky prišli o úverové linky, čo znamená, že požičať im bola ochotná iba centrálna banka. ECB požičala v októbri írskym bankám 130 miliárd eur, čo bola pätina z toho, čo šlo bankám v iných krajinách eurozóny. Práve ECB spolu s Nemeckom mali tlačiť na to, aby Írsko požiadalo o pomoc.
Výnimočnú pomoc, asi 35 miliárd eur, poskytla bankám aj írska centrálna banka.
