Oprávňuje ho k tomu spoľahlivo vysoké číslo kliknutí na titulky, v ktorých sa vyskytuje, i počet takýchto titulkov v novinových článkoch a blogoch.
No napriek istote čitateľského záujmu sa o Facebooku nepíše istým perom. Novinár musí pamätať na čitateľov, ktorým je prostredie sociálnej siete známe asi ako povrch Pluta. A kým o teréne planéty by sa možno radi dozvedeli podrobnosti, Facebook ich často z princípu nezaujíma. Ako takým čitateľom vysvetliť, že niekto niečo „lajkol“ bez nudného opisu, čo to na Facebooku znamená?
Kým o sexe a Ficovi majú jasnú predstavu aj ich zarytí odporcovia, človeku, ktorý nikdy nebol na Facebooku, zostanú niektoré súvislosti skryté. Ako takému čitateľovi písať?
Odpoveď je takáto: existujú predsa ľudia, ktorých nezaujíma sex, aj čitatelia, ktorí nechcú články o Ficovi, no o sexe i Ficovi sa píše, pretože je viac tých druhých. Čitatelia, ktorí cieľavedome ignorujú Facebook, sa analogicky musia zmieriť s tým, že v novinách sa už udomácnil.
Lenže tak, ako sa sex dostane do serióznych novín väčšinou iba ako abstraktná metafora alebo kultúrna recenzia a nie ako intímna aktivita súkromnej osoby, má byť i z Facebooku v novinách len to, čo znesie novinový papier. A preto čitatelia, ktorí chcú vedieť, ako vyzerá napríklad „zlomyseľné pošťuchovanie“ od Rada Baťa smerom k novinárom, nech si otvoria facebookový profil.
Pretože vzťahy medzi politikmi, hovorcami a novinármi, v ktorých začal byť Facebook tým najdôležitejším médiom, kde sa nahlas povie to, čo by inak zostalo pod povrchom, je presne to, čo už nie je hodné papiera.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
