BRATISLAVA. Štát za svojich poistencov bude platiť 4,32 percenta priemernej mzdy. Dohodli sa na tom vo štvrtok koaliční partneri. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) to zdôvodnila tým, že do zdravotníctva pôjde budúci rok o 2,1 percenta viac zdrojov ako dnes.
„Nie je podstatné, koľko platí štát za svojich poistencov. To nie je hlavný zdroj príjmov,“ povedala.
KDH: Je to problém
Vyššie poistné navrhovali poslanci za KDH – chceli 4,68 percenta. V tom, že strana požiadavku nepresadila, vidia problém. Vo štvrtok večer zasadal ich poslanecký klub.
„Neviem odhadnúť, ako to dopadne. V najhoršom prípade budeme podmieňovať schválenie rozpočtu niektorými ústupkami. Ale nechceme, aby to bolo vydieranie,“ povedal poslanec KDH Marián Kvasnička. Poistné, ktoré dnes potvrdila koalícia, nie je podľa neho konečné. „Všetko je v pohybe.“ Do pondelka sa podľa neho môžu ešte niektoré veci zmeniť.
Koalícia kresťanským demokratom neodobrila viacero návrhov. Chceli aj zrušenie odvodov za prenájom či dividendy. Nič z toho neprešlo. Tieto rozhodnutia privítal aj minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál zo SaS.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ktorý je tiež z KDH, sa k neschváleniu vyššieho poistného nevyjadril. Po rokovaní koalície medzi novinárov neprišiel. Podľa jeho hovorkyne Kataríny Zollerovej mal rokovanie s premiérkou.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula si myslí, že nezvýšením sadzby poistného sa predĺžia čakacie lehoty u lekárov a zníži sa dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti.
Rovnaký názor má aj exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer). „Zdá sa, že KDH nemá silu na presadzovanie zdravotnej politiky v prospech občanov,“ povedal.
Vraví sa, že existujú len zlé a ešte horšie zásahy štátu do tohto komplikovaného rezortu, píše Ivan Štulajter
Transformácia sa neoddiali
Poslanec KDH navrhol aj predĺženie termínu na transformáciu nemocníc. Tá má byť podľa vládneho návrhu zákona dokončená do konca roku 2011. Táto zmena sa na výbore páčila aj ministrovi.
„Sme za to, aby sa to posunulo,“ povedal v polovici novembra. Dôvodom mali byť vysoké dlhy, ktoré fakultné a univerzitné nemocnice majú. Ich strata je okolo 150 miliónov eur.
ňKoaliční partneri však nechcú ani posunutie termínu. Požadujú pôvodný termín, aby sa nemocnice na akciovky transformovali do konca budúceho roku. „Dohodli sme sa aj na postupnosti – začneme nemocnicami, ktoré majú najväčšie problémy. A sú najviac ohrozené,“ povedala Radičová.
Dragula v tom vidí problém. Predpokladá, že ak sa nemocnice transformujú do tohto termínu, hrozí ich zánik. „Dostanú sa do konkurzu a potom sa predajú,“ povedal.
