Predopojaté súkromné rozhodcovské súdy sú u nás problémom, na ktorý upozorňuje aj Brusel. Rezort justície chce meniť zákon, uvažuje o zavedení zoznamu osvedčených rozhodcov.
BRATISLAVA. O dom či auto môžete prísť aj na základe rozhodnutia súkromného rozhodcovského súdu. Ten môže byť prepojený na veriteľa, ktorému dlhujete. Nejde pritom o vymyslený scenár, môže sa odohrať najmä vtedy, ak ste klientom nebankovej firmy.
Rozhodcovské súdy dnes čelia vážnym podozreniam z predpojatosti. Upozornila na to aj Európska komisia, ktorá pre nebankovku Pohotovosť žiada od vlády vysvetlenie, ako chráni dlžníkov.
Problém už začala riešiť aj šéfka ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ): „Uvažujeme o tom, ako sa možno zaoberať dohľadom nad rozhodcovskými súdmi a ako vyselektovať tie, ktoré robia kvalitnú robotu.“ Zaujatých rozhodcov považuje za veľký problém. „Tu sa ako keby na objednávku vydávajú rozhodnutia,“ povedala.
Rozhodcovia by mali mať zodpovednosť ako sudcovia
Jedným z možných riešení je vytvorenie zoznamu licencovaných rozhodcovských súdov, ktoré by boli oprávnené riešiť spotrebiteľské spory a z ktorých by si firmy a ľudia vyberali.
„Možno je vhodné uvažovať o komore rozhodcov rozhodujúcich spotrebiteľské spory,“ hovorí právnik Kristián Csach, ktorý sa venuje problematike formulárových zmlúv. Malo by sa podľa neho uvažovať aj o regulácii rozhodcov a zavedení ich zodpovednosti za vedomé prekrútenie paragrafov. „Tak, ako je to u sudcov,“ vraví.
Rozhodcovské konanie vzniklo na odľahčenie štátnych súdov a úsporu nákladov pre firmy. Do roku 2002 pritom mohli rozhodovať len spory medzi právnickými osobami. „Koncept rozhodcovského konania je šitý na mieru mocensky vyrovnaných subjektov,“ vysvetľuje Csach.
Práve preto sa použitie rozhodcov pri sporoch firiem so spotrebiteľmi neosvedčilo, firmy majú totiž vždy navrch. Takto to vidí šéf poradenskej spoločnosti Fincentrum Milan Repka. „Nepoctiví účastníci trhu sú schopní to zneužiť vo svoj prospech.“
Ľudia pritom majú vždy možnosť napadnúť rozhodcovský rozsudok na štátnom súde. „Spotrebiteľ tak však málokedy urobí,“ hovorí Csach. Podanie žaloby však neznamená, že rozsudok prestane byť vykonateľný.
Spotrebiteľ musí so žalobou žiadať o odklad jeho vykonateľnosti. Bez advokáta je preto ťažko predstaviteľné, že sa spotrebiteľ bude vedieť brániť. Názor rozhodcu má pritom rovnakú váhu ako rozsudok štátneho súdu.
Ministerka spravodlivosti odporúča v prípade pochybností podávať námietky a návrhy na zastavenie exekúcie, a to aj vtedy, ak už na základe stanoviska rozhodcu prebieha exekúcia. „Ľudia majú naozaj veľkú šancu uspieť,“ povedala Žitňanská.
Nebankovky chcú o zmenách diskutovať
V oblasti rozhodcov na Slovensku chýba podľa Csacha najmä represia. „Neviem o tom, že by bola úžera alebo iné poškodzovanie spotrebiteľa obzvlášť razantne trestané.“
Žitňanská tvrdí, že podobné problémy majú aj v Česku. V porovnaní so západnou Európou hovorí o odlišnostiach, ktoré súvisia najmä s inou mentalitou. „Tradíciu profesionálnej cti zjavne nemáme a potom bojujeme s takýmito problémami.“
„Iniciatíva o štátom kontrolovaných alebo určených rozhodcovských súdoch nie je z našej strany problém,“ povedal predseda Asociácie organizácií splátkového predaja Stanislav Hroš. V asociácií je aj viacero pôžičkových spoločností.
Hroš upozorňuje, že preukázať prepojenie medzi rozhodcovským súdom a nebankovkou „je dosť problematické“. Asociácia by na tému legislatívnych zmien privítala komplexnú diskusiu. Tú ministerka Žitňanská sľubuje.
Proti zmene nie sú ani samotné rozhodcovské súdy. Napríklad Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie tvrdí, že už viackrát navrhoval legislatívne zmeny.
„Väčšinou však nenašli adekvátny ohlas,“ povedal tajomník súdu Juraj Janošík. Terajšia situácia podľa neho stavia rozhodcov do zlého svetla. „Vítame preto iniciatívu na zmenu legislatívy, je potrebné zabrániť tomu, aby sa tento inštitút aj naďalej zneužíval.“
