PRAHA. V najvyššej českej politike sa tajne, za zatvorenými dverami rieši zásadná vec - či sa bude Česko podieľať na európskom záchrannom pláne pre krajiny eurozóny. Kabinet rokovania o tejto téme prerušil, dvaja jeho členovia však pod podmienkou anonymity internetovému iDNES.cz prezradili, že český prezident Václav Klaus by si dokonca želal, aby vláda v Bruseli prerokovala výnimku na prijatie eura.
Hľadá sa vyjednávacia pozícia
Čo sa týka finančnej pomoci zadlženým štátom eurozóny, iDNES.cz pripomína, že už na októbrovom summite EÚ sa riešilo vytvorenie "stáleho mechanizmu" na riešenie týchto problémov.
Ten by nahradil súčasný fond, ktorý únia vytvorila po dohode o finančnej pomoci Grécku a z ktorého má teraz dostať pomoc aj Írsko.
"Rysuje sa pritom niekoľko scenárov, vrátane participácie nečlenských štátov eurozóny na krízovom fonde. V tejto chvíli je preto potrebné konkretizovať vyjednávaciu pozíciu Českej republiky," uvádza sa v materiáloch na rokovanie vlády, ktoré mali ministri na stole tento týždeň a ktoré získal portál iDNES.cz.
Koaličná strana Veci verejné údajne požiadala, aby sa vyčíslilo, aký by bol podiel Česka na krízovom fonde.
Podľa jedného z ministrov, ktorý na spor vo vláde iDNES.cz upozornil, aj centrálna banka zaujala zdržanlivý postoj k účasti Česka na európskom krízovom programe.
Klaus: chcem výnimku
Ministri tiež uviedli, že Klaus chce pre ČR získať pozíciu, akú má dnes napríklad Dánsko či Veľká Británia, ktoré si aj napriek splneniu kritérií pre prijatie eura mohli ponechať svoje národné meny. Premiér Petr Nečas aj minister financií Miroslav Kalousek však takýto zámer odmietli.
Klaus v pondelok vyhlásil, že prijatie eura nie je v súčasnosti pre Prahu nijako horúcou témou, a to predovšetkým vo svetle aktuálnych problémov Írska, ktoré v nedeľu požiadalo Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o pomoc vo výške niekoľkých desiatok miliárd eur.
Česká republika si pôvodne stanovila za cieľ prijatie eura v roku 2010, neskôr však od neho upustila. Plány jej prekazila svetová ekonomická kríza a zvýšenie deficitu verejných financií nad povolenú úroveň troch percent hrubého domáceho produktu.
Spoločná európska mena však nemá na českej politickej scéne ani potrebnú popularitu a rovnako tak je tomu aj v prípade samotných obyvateľov. Ich nálady výrazne ovplyvňujú súčasné problémy jednotlivých členov eurozóny vrátane Grécka či Írska.
