BRUSEL. Má tretí najvyšší štátny dlh v Európskej únii (EÚ), jeho politici sa nevedia dohodnúť na novej vláde a krajine hrozí rozpad. To všetko je živnou pôdou pre špekulácie, že Belgicko by sa mohlo stať ďalším Gréckom.
Ekonómovia sa zhodujú na tom, že relatívne nízky rozpočtový schodok Belgicka, solídny rast jeho ekonomiky a vysoká miera úspor domácností signalizujú, že krajina je v lepšej forme ako tzv. okrajové štáty na juhu eurozóny.
Ale finančné trhy takéto argumenty neberú do úvahy a politická situácia v Belgicku pôsobí oveľa horšie ako v Portugalsku či Španielsku.
Profesor Paul De Grauw z katolíckej univerzity v Leuvene v článku pre noviny De Standaard upozornil, že aj keď z hľadiska ekonomických fundamentov vyzerá situácia v Belgicku "bezpečne", bezvýchodiskové ťahanice a neschopnosť politikov zostaviť vládu môžu vážne poškodiť dôveru investorov.
"Ak politickú krízu rýchlo nevyriešime, následná finančná kríza je takmer neodvratná," napísal.
Hlavným problémom je štátny dlh Belgicka, ktorý dosahuje takmer 100 % hrubého domáceho produktu (HDP) a je tak tretí najvyšší v EÚ po Grécku a Taliansku.
Okrem toho, belgickým bankám môžu spôsobiť vážne škody írske dlhové problémy, keďže vlastnia írske dlhopisy v hodnote 28,8 miliardy USD (21,62 miliardy eur), čo zodpovedá zhruba 6 % očakávaného tohoročného HDP.
Na obranu Belgicka je potrebné uviesť, že jeho rozpočtový schodok by mal byť tento rok na úrovni 5 % HDP, čo je menej ako priemer v eurozóne, a v 2. štvrťroku 2010 bol výkon belgickej ekonomiky dvakrát vyšší ako výkon talianskej, španielskej či portugalskej.
Aj preto podľa analytika Commerzbank Davida Schnautza Belgicko tak momentálne nie je ďalším kandidátom na záchranný balík Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Informovala o tom agentúra Reuters
