ŽILINA. "Svedčí o tom aj to, že vláda odložila rozhodnutie o výstavbe diaľnice pri Žiline medzi Hričovským Podhradím a Dubnou skalou a presunula ho na Koaličnú radu.
Predsa nie je normálne, aby o takýchto veciach rozhodovala Koaličná rada. Potom sa pýtam, načo tu máme vládu," povedal predseda predstavenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Žiline Dušan Haluška.
Dodal, že komora už dlhodobo upozorňuje, že diaľnice a rýchlostné komunikácie by nemali byť riadené politickými rozhodnutiami, ale ekonomickými a národno-hospodárskymi ukazovateľmi.
Podľa riaditeľa žilinskej komory Jána Mišuru zo všetkých pripravených a pripravovaných diaľničných úsekov a úsekov rýchlostných ciest na Slovensku je práve diaľnica okolo Žiliny z hľadiska návratnosti a ekonomickej efektívnosti pripravená najlepšie.
"Aj keby bol úsek Hričovské Podhradie - Dubná skala dvakrát drahší v porovnaní so súčasným projektovaným úsekom R1 cez Nízke Tatry, aj tak je v pomerových ukazovateľoch a podľa prepočtov lacnejší a efektívnejší. Pretože cez Žilinu v smere D1/E50 prejde denne 30 až 40 tisíc áut a cez Korytnicu a Donovaly momentálne len päť až šesť tisíc áut za deň a len asi 700 kamiónov. Navyše úsek zo Žiliny do Martina je hlavný európsky koridor, takže má na tom Európska únia záujem," povedal Mišura.
Dodal, že štát už do žilinského úseku diaľnice D1 investoval od roku 1998 okolo 7 miliárd korún (230 miliónov eur) a výstavba bola zastavená v roku 2003.
"Chceme sa teda opýtať, či nevadí predsedovi výboru pre financie a rozpočet, ktorý kontroluje naše rozpočty a financie, taká neefektívnosť na Slovensku doposiaľ nevyužitých financií štátu. Pretože tunely sa už sedem rokov nevyužívajú a stáli doteraz sedem miliárd korún," doplnil Mišura.
Žilinská regionálna komora SOPK upozorňuje, že koncepcia výstavby by sa mala riadiť medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dohodami a medzinárodnými koridormi. A tieto by podľa komory mali byť postavené ako prvé, pretože potom sa môže stať, že Slovensko začne byť nedôveryhodným partnerom pre Poľsko, Česko i ďalšie štáty.
"To znamená, mali by dokončiť diaľnicu Bratislava - Žilina - Košice cez Martin. Tá by mala byť napojená na medzinárodné koridory, zo Žiliny na Čadcu smerom na Českú republiku a zo Svrčinovca na Skalité smerom na Poľskú republiku. Takisto sme za to, aby sa dostavala diaľnica Košice - Milhosť a Košice - Svidník - poľská hranica. Ale samozrejme, pretože Slovenská republika nemá dostatok finančných zdrojov, aby to robila v krátkom čase, treba to rozložiť podľa priorít, zaťaženia a ekonomickej obslužnosti daných regiónov a podľa výkonnosti ekonomík a počtu obyvateľov," povedal Haluška.
Zdržovanie a odkladanie výstavby diaľnice D1 podľa žilinskej obchodnej komory spôsobuje obchodníkom časové straty, vyššie náklady či zvýšené nebezpečenstvo havárií.
"A to nielen v Žilinskom kraji ale aj na celom východnom Slovensku, pretože z východného Slovenska ide 75 percent exportu a importu do Česka, Nemecka, Francúzska, Luxemburska, Belgicka a Holandska. A všetci musia prejsť cez úsek Ružomberok - Martin a v smere na Česko alebo Rakúsko," dodal Mišura.
