BRATISLAVA.
"Vzhľadom k tomu, že zatiaľ nemáme bližšie a konkrétne informácie o navrhovaných zmenách a podmienkach aplikácie, nechceme špekulovať ani o tom, akoby mohli ovplyvniť našu činnosť,“ uviedla pre agentúru SITA Danica Beharková zo spoločnosti eustream.
Podobne reagujú aj Slovenské elektrárne, ktoré podľa manažéra komunikácie Michele Bolognu pripravujú k tejto téme vlastné stanovisko na budúci týždeň. U. S. Steel sa zase podľa hovorcu Jána Baču konkrétnejšie k myšlienke zdaňovania výnosov z emisií vyjadrí až po zverejnení návrhu zákona.
Spoločnosti však argumentujú, že pridelené kvóty sú oprávnené.
"Požiadavka spoločnosti Eustream na pridelenie kvót CO2 sa zakladá na maximálnych kontrahovaných kapacitách prepravy zemného plynu. V rokoch 2008 a 2009 sme prepravili reálne nižšie objemy zemného plynu, ako boli zakontrahované, hlavne pod vplyvom hospodárskej a plynovej krízy, čo malo za následok aj nižšiu produkciu emisií," uviedla Beharková z eustreamu s tým, že firma s emisnými povolenkami obchodujeme v zmysle štandardných pravidiel.
Významným faktorom, prečo firmy časť kvót ušetrili, tak bola kríza. Podľa spoločnosti U. S. Steel by sa preto nemalo o nadalokácii hovoriť v súvislosti s jednotlivými rokmi ale celým alokačným obdobím.
"V prípade U. S. Steel Košice sme počas prvého alokačného obdobia, čo znamená roky 2005 až 2007, vyčerpali všetko, dokonca sme museli určité množstvo dokupovať. Druhé obdobie ešte neskončilo a nižšie než očakávané emisie v našom prípade veľmi presne kopírujú pokles výroby kvôli kríze, ktorá začala v roku 2008. Naše výpočty boli veľmi presné a z nich sme vychádzali," konštatoval pre agentúru SITA hovorca spoločnosti Ján Bača.
Ministerstvo financií SR chce zdaniť výnosy firiem z predaja emisných kvót v nasledujúcich dvoch rokoch 80-percentnou sadzbou dane. Výsledkom tohto kroku by podľa ministra financií Ivana Mikloša mal byť príjem do štátneho rozpočtu, ktorý by aspoň z časti vykryl stratu spôsobenú bývalou vládou Roberta Fica.
Tá totiž podľa Mikloša nekonala pri predeľovaní emisných kvót v súlade s verejným záujmom ale v záujme firiem. Ako doplnil minister financií na piatkovej tlačovej besede, predpokladaný výnos z dodatočného zdanenia kvót by mal predstavovať zhruba 150 mil. eur.
Vedenie ministerstva financií kritizuje pôsobenie predchádzajúcej vlády Roberta Fica aj za to, že rozdeľovala firmám kvóty nerovnomerne a k viacerým spoločnostiam bola podľa Mikloša mimoriadne štedrá. Navrhované mimoriadne zdanenie výnosov z predaja kvót by sa pritom malo dotknúť zhruba 133 firiem.
Medzi tri firmy s relatívne najvyššou nadalokáciou kvót patria podľa rezortu financií Tehelne Vranov, s. r. o. Petrochema, a. s. v konkurze a Siderit, s. r. o. Nižná Slaná.
Spoločnosť U.S. Steel Košice, s. r. o. je podľa ministerstva firmou s absolútne najvyššou nadalokáciou kvót, ktorá za roky 2008 a 2009 dosahuje spolu hodnotu 83,5 mil. eur. Nasledujú Slovenské elektrárne, a. s. a rafinéria Slovnaft, a. s.
