Vedie štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá má okolo 3,5 milióna poistencov. Jej dlh je 55 miliónov eur. Chce ho zmierniť šetrením. Menej však dostanú aj nemocnice. MARIAN FAKTOR.
Vaša predchodkyňa odišla do zdravotnej poisťovne Dôvera. Vy ste z nej prišli. Je tu medzi Dôverou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nejaký iný vzťah ako konkurenčný?
Nevidím v tom zásadný problém. Pracoval som vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, potom v Dôvere a vrátil som sa do Všeobecnej. Dnešný člen predstavenstva Všeobecnej Igor Dorčák robil v topmanažmente troch zdravotných poisťovní na Slovensku a aj v Česku. Podobných príkladov je viac. Trh verejného zdravotného poistenia je špeciálny sektor. Odborníkov nie je nekonečný počet.
Prečo ste sa vrátili vy?
Bola to príležitosť, profesionálny postup.
Ako si vás minister Ivan Uhliarik vybral, poznali ste sa?
Áno, poznali sme sa už predtým.
Ale nie ste členom KDH.
Som.
Takže spolupráca vznikla na základe toho?
Vznikla na odbornej báze.
Zavolal vám?
Nie celkom tak. Bol som vedúcim služobného úradu na ministerstve zdravotníctva. A dva mesiace sme veľmi úzko spolupracovali.
Novým riaditeľom fakultných a univerzitných nemocníc minister znižoval platy. Znížil ho aj vám?
Áno. Platy pre predstavenstvo klesli o desať percent.
Dostanete cieľovú odmenu, ak zastavíte zadlžovanie?
Pri nástupe cieľová odmena nebola predmetom dohody, ale uvažujeme nad tým. Predstavenstvo je v mimoriadne ťažkej situácii. Dám to až do paralely s krízovým manažmentom. A s ním by malo súvisieť aj odmeňovanie.
Vedeli ste o problémoch Všeobecnej pred nástupom do funkcie?
Vedeli sme, že má problémy. Ale ich mieru a čísla sme nepoznali.
Je to horšie, ako ste čakali?
Áno.
Aký je aktuálny dlh?
K septembru je to 55 miliónov eur. Ešte nesieme bremeno z minulosti. Neuhradená strata minulých období je sedem miliónov eur. Zásadným problémom bolo vytváranie straty vo výške päť až sedem miliónov eur mesačne.
V akom stave je platobná schopnosť poisťovne?
Nezrovnalosti medzi príjmami a výdavkami na mesačnej úrovni sa začali v roku 2007 až 2008. Riešilo sa to odčerpávaním rezerv. Keď sa vyčerpali, došlo k negatívnemu hospodárskemu výsledku. Prvýkrát v roku 2009 spoločne Všeobecná aj Spoločná zdravotná poisťovňa mali dlh 27 miliónov eur. Časť straty bola započítaná na vrub rezerv. Zásadný problém je, že na mesačnej báze nie je hospodárenie vyrovnané. Strednodobo to nie je udržateľné.
Teda rok?
Pol roka až rok. Ak by tento stav pretrvával, poisťovňa by nebola schopná hradiť záväzky v lehote splatnosti. Riešením malo byť, že bývalá vláda zvýšila základné imanie. To na istý čas zabezpečilo peniaze a platobnú schopnosť poisťovne.
Bez toho by už bola poisťovňa dnes platobne neschopná?
Hypotetická otázka. Zvýšenie imania nie je dobrou cestou a bolo potrebné správať sa inak už skôr. My prichádzame s iným riešením. Musíme sa pohybovať v priestore, ktorý nám vymedzujú zákony a ekonomika krajiny. Výšku disponibilných zdrojov ovplyvňuje rast zamestnanosti, nominálne mzdy, chorobnosť, legislatíva a pod. Keď bude jasné, aké budeme mať zdroje, musíme s nimi vyjsť. Musíme napríklad zvýšiť úspešnosť výberu poistného a správu pohľadávok. Musíme riešiť aj náklady na zdravotnú starostlivosť.
Úspešnosť výberu je aká?
Deväťdesiatosem percent
Ak by ste výber zvýšili o percento, koľko by to bolo?
Mesačne 1,4 milióna eur.
Správa pohľadávok je v akom štádiu?
Základom je vymáhať pohľadávku voči neplatičovi krátko po tom, ako prestane platiť. Do desiatich až pätnástich dní od splatnosti. Proces musí byť rýchly a efektívny. Vtedy sa bonita pohľadávky blíži k sto percentám. Keď starne, jej vymožiteľnosť klesá. Potvrdzuje sa, že poisťovňa je dobrý veriteľ. Neplatič skôr zaplatí mobilnému operátorovi ako poisťovni. Chceme preto zmenu zákonov, aby bola schopnosť poisťovní pri vymáhaní vyššia.
Aký je objem pohľadávok po lehote splatnosti?
Pohľadávky zo zdravotného poistenia po splatnosti predstavujú 309 miliónov eur. Najstaršie majú maximálnu bonitu desať percent. Odhadom môžu mať reálnu hodnotu dvadsať až tridsať percent.
Koľko chcete budúci rok získať z týchto pohľadávok?
Mesačne asi 1,4 milióna eur.
Čo chcete spraviť na strane výdavkov?
Najskôr musíme riešiť mesačný nárast dlhu. Upravili sme zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti už od 1. októbra na štvrtý štvrťrok. Chceme znížiť náklady na nákup starostlivosti k 30. júnu 2011 o 2,5 percenta. V oblasti prevádzky ušetríme desať percent. Úspory teda pokrývajú všetky oblasti hospodárenia – dovnútra firmy aj voči poskytovateľom. Robíme opatrenia na príjmovej aj výdavkovej strane. Pri zmluvách s poskytovateľmi sme určili segmenty, kde bol nárast cien za starostlivosť za posledné dva až tri roky najvyšší. Tam sme urobili zmeny.
Kde to bolo?
Máme segmenty, kde bol nárast dve až tri percentá a inde bol niekoľkonásobne vyšší. Pri niektorých fakultných a univerzitných nemocniciach bol medziročný nárast finančného objemu o 40 percent. Snažili sme sa o zrovnoprávnenie, lebo neadekvátne zvýšenie zdrojov v jednom segmente znamená zníženie nákladov v inom. Je to ľahká matematika. Znížili sme jednotkovú cenu, ale máme zazmluvnený rovnaký počet hospitalizácii, výkonov, operácií, bodov, vyšetrení a tak. Len v nižšej cene.
Nemocnice stále hovoria, že jednotková cena nezodpovedá tomu, koľko ich reálne stojí liečba.
Rozdiely v jednotkových cenách medzi fakultnou, všeobecnou a okresnou nemocnicou majú byť. Otázkou je, do akej miery. Vytvorili sme skupiny porovnateľných nemocníc. Napríklad skupinu univerzitných. Cenu sme si nevymysleli, ale určili sme tú, ktorá je najnižšia spomedzi univerzitných nemocníc. Tú sme ponúkli.
Vzali ju?
Áno. Rovnako sme postupovali pri špeciálnom zdravotníckom materiáli.
Za bývalej vlády došlo k neodôvodnenému nárastu cien pre vybraný typ nemocníc a aj tak sú v strate, hoci si vzali pôžičky. V strate je i Všeobecná, ktorej bývalá vláda navýšila základné imanie.
Áno, lebo nebol tlak na úspory. My dnes hovoríme o šetrení dovnútra Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Prepustili sme 300 zamestnancov, prebieha audit dodávateľských zmlúv. Niektoré zmluvy sme bez dlhých úvah vypovedali. Zaoberáme sa aj optimalizáciou procesov a siete pobočiek. Chceme predávať nadbytočný majetok. Podobné opatrenia musia realizovať aj niektoré nemocnice.
Šéf bratislavskej Univerzitnej nemocnice vraví, že len úsporami sa dlh nevymaže.
Nechcem to hodnotiť. Ale keď pripustí, že vie ušetriť nejaké percento, už to považujem za pozitívny krok. Je zaujímavé rozprávať sa so zástupcami všeobecných a fakultných nemocníc. Zväčša prezentujú názory, že šetriť majú tí druhí. Fakultná je výnimočná v určitom percente zákrokov. Poskytuje aj starostlivosť porovnateľnú s tou vo všeobecných nemocniciach, no má oveľa vyššie ceny.
Súhlasíte s tým, aby poisťovňa zasahovala do chodu nemocníc, ako to bolo v minulosti, že šéf poisťovne tlačil na redukciu lôžok?
Správny je spoločný postup. K dnešnému dňu nedošlo k jednoznačnému vyriešeniu počtu lôžok. Cieľom by malo byť, aby nerobili všetci všetko. Aby sa určila vysoko špecifická starostlivosť a tá aby sa robila len u niektorých poskytovateľov. Vysoko špecializované zákroky, ktoré sú finančne náročné, by mali poskytovať len niektorí poskytovatelia. Tí, u ktorých je predpoklad vysokej kvality a efektivity a naopak nižší predpoklad prípadných komplikácii, vynútených prekladov a rehospitalizácií. To súvisí aj s redukciou lôžok.
Zlú situáciu v zdravotníctve pociťujú predovšetkým pacienti. Predlžujú sa čakacie lehoty, niektorí lekári už neošetrujú, lebo vyčerpali limity.
Toto sme zohľadňovali už pri zmenách podmienok k 1. októbru tohto roka. Preto sme nezmenili počet zazmluvnených výkonov. Len sa upravili ceny.
Ale je počet zazmluvnených výkonov dostatočný?
Ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, má pacient zo zákona právo na poskytnutie starostlivosti neodkladne. Poisťovňa musí mať rezervu na tieto výkony. Ak ide o plánovanú starostlivosť, sú výkony, na ktoré sa čaká. Tak, ako sa čaká u nás, čaká sa všade vo svete. Slovenské zdravotníctvo nemá a nemôže mať potenciál okamžite poskytnúť všetko a naraz.
Ide však o to, kto to dokáže správne posúdiť.
Zákon definoval neodkladnú starostlivosť. V konkrétnych prípadoch to posudzuje revízny lekár.
Vítate zverejňovanie zmlúv alebo ste skeptický?
Súhlasíme s názorom, že musí byť transparentná kontrola čerpania verejných financií. Jedným z nástrojov je zverejňovanie zmlúv. Chcem však spomenúť niekoľko skutočností. Sú zmluvy, ktoré sú identické pre celý segment, napríklad lekárne, výdajne a optiky. To znamená, že títo poskytovatelia majú rovnakú zmluvu a nie je potrebné zverejňovať každú zvlášť - ide asi o 3000 zmlúv. Sú zmluvy, ktoré sú platné od roku 2005, majú desiatky dodatkov a spolu s prílohami majú viac ako 200 strán.
Pre laickú verejnosť by to teda znamenalo nízku vypovedaciu hodnotu?
Áno. Na základe zmluvy je možné porovnať jednotkovú cenu, ale nie celkový objem. Zo zmluvy sa nedá určiť spádové územie, počet pacientov, ktorí navštevujú konkrétneho poskytovateľa, kompletné prístrojové vybavenie poskytovateľa, počet atestácií a podobne. Navrhujeme zverejniť vzorové zmluvy, jednotkové ceny, detailné kritériá na stanovovanie zmluvného rozsahu, prípadne náklady na poistenca u konkrétneho poskytovateľa. K transparentnosti by prispela aj povinnosť poisťovne zverejňovať a predkladať úradu pre dohľad informácie o platobných, cenových podmienkach ale aj iné údaje, ktoré nie sú v zmluve tak, aby úrad mohol identifikovať prípadné neadekvátne rozdiely.
Obsahujú zmluvy niečo, čo by sa dalo zneužiť v konkurenčnom boji medzi poisťovňami?
Odkryje to nákupnú stratégiu a platobné mechanizmy poisťovní. To, čo si poisťovne vytvorili ako svoje know-how, teraz bude zverejnené. Beriem to tak, že je to súčasť regulácie vo verejnom zdravotnom poistení.
Vy by ste sa k čomu priklonili?
Necháme to na poslancov.
