BRATISLAVA. Išlo o prípad, keď mala táto banka pred desiatimi rokmi utrpieť podvodným konaním viacerých osôb značnú škodu. Vyšetrovanie to však nepotvrdilo a vec bola odložená.
Poštová banka sa pred ESĽP sťažovala, že nemohla nazrieť do spisu a nebolo jej ani doručené rozhodnutie o odložení veci.
Poštová banka, a. s. podala v novembri 2000 trestné oznámenie na Krajský úrad vyšetrovania v Bratislave. Jej zástupcovia uviedli, že spoločnosť utrpela značnú škodu následkom podvodného konania viacerých osôb. Vec bola vyšetrovateľkou odložená z dôvodu, že neexistovali žiadne indície o tom, že sa skutok stal.
Zástupca sťažujúcej sa spoločnosti mal byť o rozhodnutí informovaný listom. Poštová banka namietala, že vyšetrovateľka jej rozhodnutie o odložení veci nedoručila. Krajská, ako aj generálna prokuratúra konštatovali, že sťažujúca sa spoločnosť nebola oprávnená na to, aby jej bolo vyšetrovateľkino rozhodnutie doručené.
Zároveň však bolo zistené, že list o rozhodnutí policajnej vyšetrovateľky bol omylom založený do spisu a sťažujúcej sa spoločnosti bol doručený až v apríli 2004.
Sťažujúca sa spoločnosť podala na Ústavný súd (ÚS) SR sťažnosť, v ktorej namietala, že Krajská prokuratúra v Bratislave a Generálna prokuratúra (GP) SR jej ako poškodenej odopreli procesné práva tým, že rozhodnutie o odložení veci nebolo doručené zástupcovi sťažujúcej sa spoločnosti a že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu.
Ústavná sťažnosť spoločnosti bola oznámená GP SR. Námestník generálneho prokurátora priznal, že sťažnosť bola odôvodnená. Boli prijaté opatrenia na urýchlené doručenie vyšetrovateľkinho rozhodnutia sťažujúcej sa spoločnosti a umožnenie jej zástupcovi nahliadnuť do spisu.
V závere vyjadril námestník generálneho prokurátora názor, že dôvody na podanie ústavnej sťažnosti týmto odpadli. ÚS odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Pred európskym súdom sa Poštová banka sťažovala, že nestratila svoj status poškodenej osoby, pretože rozhodnutie vyšetrovateľky bolo doručené jej zástupcovi až po troch rokoch. Navyše, ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť, v dôsledku čoho nezískala žiadne odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy.
Európsky súd sa vo svojom rozhodnutí o neprijatí sťažnosti stotožnil so stanoviskom vlády, že vzhľadom na nápravu poskytnutú GP SR sťažujúca sa spoločnosť nemôže byť považovaná za obeť porušenia práv.
Sťažujúca sa spoločnosť si pred ústavným súdom neuplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a preto podľa európskeho súdu priznanie pochybenia zo strany GP SR a následné zjednanie nápravy predstavovalo dostatočnú nápravu podľa Dohovoru.
