Informovanie čakajú ľudia od médií, no blogeri sa tešia porovnateľnej dôvere.
BRATISLAVA. Hlavnou správou na titulnej strane tohto denníka bola prednedávnom téma, ktorá sa inak v médiách objavuje iba veľmi výnimočne, ak vôbec.
Článok ukázal na problém, ktorý sa od istého veku vyskytuje na Slovensku až podozrivo bežne, hoci človeku znepríjemňuje život a občas spôsobuje smrť. Bol to článok o preležaninách.
Preležaniny
Sestry v slovenských nemocniciach často nedbajú na pravidelný pohyb pacienta, lekári nad tým žmúria očami a príbuzní sa radšej na nikoho nesťažujú. Ktovie ako dlho by sa ešte udržal frekventovaný a vážny problém pod pokrievkou, ak by o ňom jedného dňa nevznikol blog. Napísala ho Ľubica Kočanová, ktorá sa sama stará o starých ľudí.
Podarilo sa jej to presvedčivo, takže jej text sa z blogov SME rýchlo rozšíril po internete. A prečítali si ho i redaktori v SME.
Kým sa preležaniny dostali na titulku novín, ubehlo niekoľko týždňov pátrania. Výsledkom boli desiatky článkov, ktoré napokon viedli k činom. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo, že začne preležaniny považovať za jeden z indikátorov kvality nemocníc.
Armáda blogerov
Podobných príbehov s dobrým koncom, na začiatku ktorých stojí blog, síce nie je veľa, ale stávajú sa. Majú dostatočne široké podhubie: len na webe blog.sme.sk je zaregistrovaných viac ako 17-tisíc blogerov. Z nich zhruba 600 napíše každý týždeň aspoň jeden príspevok.
V mase textov prevláda obsah, ktorý je vlastný podstate blogov. Väčšinou sú to osobné postoje, príbehy a úvahy, ktoré určite nepohnú svetom. No medzi blogermi sú i takí, ktorí radšej kritizujú, overujú, upozorňujú a presviedčajú. A tak vznikajú dôležité texty o témach, ktoré profesionálne médiá nemôžu alebo nechcú pokrývať.
Jozef Drahovský, Gabriel Šípoš alebo napríklad Michal Pastier blogujú pravidelne o témach, ktorým rozumejú a v ktorých sú novinármi nenahraditeľní. A majú tisícky čitateľov.
Mnohí iní majú za čitateľov len zopár svojich priateľov, no občas upozornia na jav, ktorý spôsobí búrku. Keď tento rok v apríli strana SaS menila svoju kandidátku, predchádzal tomu blog, ktorý objavil, že jeden z kandidátov na poslanca strany možno spolupracoval s ŠtB.
Alebo keď sa Viera Petríková, exministerka spravodlivosti, radšej vyhýbala médiám, bolo to po tom, čo jedna blogerka napísala o jej príliš lenivej pracovnej ceste v Brazílii.
Jedenásteho septembra
U nás vstúpili blogeri do sveta, ktorý patril iba novinárom, až po roku 2004, keď na Slovensku vznikli stránky blog.sk a blog.sme.sk. V zahraničí sa prvé blogy objavili už v roku 1997. Masové blogovanie však vyvolali až teroristické útoky z 11. septembra 2001.
V ten deň vzniklo v USA mnoho nových blogov, na ktorých ľudia hľadali vinníkov. Od tohto dátumu sa blogy stali súčasťou mediálneho ekosystému. Dôležitú spravodajskú úlohu hrali napríklad počas tragédie v juhovýchodnej Ázii, keď vlna cunami zabila desaťtisíce ľudí, počas hurikánu na Floride či cez vojnu v Iraku.
Blogy si časom získali autoritu a pozornosť médií. A médiá v nich občas chtiac-nechtiac nachádzajú inšpiráciu. Prípadne zájdu ešte ďalej a informácie z blogov šíria systematicky.
Agentúra Reuters už v roku 2006 zapojila informácie z blogov do svojho informačného servisu. Podobnú stratégiu si zvolili aj BBC, Washington Post a denník USA Today. Denník SME prezentuje výber z blogov na titulnej stránke svojho webu.
S dôverou cez siete
Ešte dôležitejšieho spojenca našlo blogovanie v sociálnych sieťach. Sú masové a rýchle, takže cesta od napísania blogu k tisíckam čitateľov sa skrátila na hodiny alebo minúty. Niet divu, že spoluzakladateľ Twitteru Biz Stone dúfa, že sa mu podarí vytvoriť spravodajskú sieť. Môže počítať s príspevkami 175 miliónov zaregistrovaných užívateľov.
Mimochodom, keď v marci zaútočili teroristi na moskovské metro, prvé dve fotografie, ktoré zverejnil web SME.sk, pochádzali od používateľov Twitteru.
Hoci blogeri niekedy evidentne zaskočia tam, kde chýba novinár, blogy noviny nenahradili. Ukázala to i anketa medzi čitateľmi a facebookovými fanúšikmi webu SME.sk.
Z približne 600 ľudí, ktorí sa do nej zapojili, iba 13 percent odpovedalo, že na blogoch hľadajú informácie. Väčšina vidí v blogoch skôr jedinečné, osobné texty, ktoré by v novinách nečakali.
No pokiaľ ide o dôveru, nie sú na tom blogeri, prinajmenšom medzi účastníkmi ankety SME, vôbec najhoršie.
Ukázalo sa, že blogom veria viac než vysielaniu slovenských televízií. Kým televízii nedôveruje 63 percent opýtaných, blogerom 48 percent. A najvyššiu dôveru prejavujú účastníci ankety rozhlasu, tlači a spravodajským webom.
Odhalené blogermi
Prípady blogov, ktoré ovplyvnili dianie:
Eštebák na kandidátke SaS
pokorny.blog.sme.sk
Braňo Hochel kandidoval vo voľbách do parlamentu za stranu SaS. Bloger Blažej Pokorný o ňom napísal, že bol vo zväzkoch ŠtB evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce. Sulíkovci ho preto z kandidátky vyškrtli.
Ministerka spravodlivosti
mancelova.blog.sme.sk
Médiá informovali, že šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin a bývalá ministerka spravodlivosti Viera Petríková odcestovali na kongres OSN do Brazílie. Blogerka Silvia Mancelová následne upozornila, že ministerka síce v Brazílii bola, ale so svojím prejavom nevystúpila.
Policajti jazdia na červenú
holinova.blog.sme.sk
Nataša Holinová (v súčasnosti administrátorka blog.sme.sk) prichytila v roku 2008 policajtov v bratislavskom Starom Meste, ako jazdia na červenú. Téme sa začalo venovať rádio Expres, čitateľ blogu sa obrátil na inšpekciu ministerstva vnútra. Podľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave však nebolo možné sťažnosť prešetriť.
Plagiátor na univerzite
blog.etrend.sk/radostnaveda/
Andrej Svorenčík vo februári 2008 upozornil na prípad plagiátorstva na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady STV Marián Tkáč si pri písaní svojich skrípt výrazne pomohol už vydanou publikáciou.
